Odkedy a ako prebieha volebná kampaň? Čo je to tretia strana? Ako zistím, že som zapísaná/ý vo voličskom zozname? Akú väčšinu musí získať kandidát, aby sa stal starostom? Ako sa formuje zastupiteľstvo? Musí sa samosprávnych volieb zúčastniť nejaký počet voličov, aby boli platné? Získavajú strany za zvolenie v samosprávnych voľbách nejaké peniaze? Aký je limit ich výdavkov na kampaň? Komu a na aké číslo volať, keď mám problém vo volebný deň?
AKÉ SÚ ZÁSADY VOLEBNÉHO PRÁVA?
Voľby do orgánov územnej samosprávy - ako aj iné voľby, napr. parlamentné voľby, voľby do EP či prezidentské voľby - sa konajú na základe všeobecného (bez rozdielu pohlavia), rovného (každý hlas má rovnakú váhu), priameho volebného práva (každý volič musí voliť osobne, výnimka sa pripúšťa pri osobách s telesným postihnutím alebo pri takých, ktoré nemôžu čítať alebo písať) tajným hlasovaním (teda v súkromí, spravidla za „plentou“ a následne zatvorenou obálkou do volebnej urny).
O AKÉ VOĽBY IDE?
Ide o spojené voľby - komunálne voľby a voľby do orgánov vyšších územných celkov (VÚC), tzv. župné voľby. Pre účely tohto voličského manuálu ich sumárne označujeme ako "samosprávne voľby".
KEDY BUDÚ VOĽBY?
Voľby do orgánov územnej samosprávy (ďalej ako samosprávne voľby) budú prebiehať iba v jeden deň. Presnejšie, voľby sa uskutočnia v sobotu 24. októbra 2026 od 7:00 hod. do 20:00 hod.
KTO KANDIDUJE?
Celkovo kandiduje viac ako 49 tisíc kandidátov.
V komunálnych voľbách ide o 6 560 kandidátov na funkciu starostu obce, mestskej časti alebo primátora mesta. Na poslanca obecného, mestského alebo miestneho zastupiteľstva kandiduje 40 184 kandidátov.
Na post župana (predsedu samosprávneho kraja) je zaregistrovaných 56 kandidátov. O funkciu poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja sa uchádza 2 472 kandidátov.
Všetkých kandidátov je možné nájsť na stránke Ministerstva vnútra (MV).
AKÉ SÚ ZÁKLADNÉ ČÍSLA?
Voľby sa budú konať v 2 926 obciach, mestských častiach a mestách.
Otvorených bude spolu 6 029 volebných miestností, ktoré budú spoločné pre komunálne voľby a pre župné voľby.
Komunálne voľby sa nevykonajú v 3 obciach - Lipovec, Michalková a Girovce. Dôvodom je, že sa v nich nikto neuchádzal o funkciu starostu ani poslanca, prípadne neboli zaregistrovaní kandidáti. Konať sa budú v týchto obciach teda len župné voľby.
V ďalších 3 obciach – Ondrašová, Lažany a Detrík – budú voliči vyberať len poslancov obecného zastupiteľstva, keďže za starostu sa tam nikto neprihlásil.
V 18 obciach kandiduje nižší počet kandidátov na poslancov do obecného zastupiteľstva, ako má byť zvolený - ide o obce Cimenná, Dolná Mariková, Zemianske Kostoľany, Horná Seč, Veľký Ďur, Podhorany, Dubové, Jasenovo, Podhradie, Vlkanová, Nová Lesná, Lažany, Veľký Slivník, Krajné Čierno, Nižná Jedľová, Veľká Lodina, Zlatá Idka a Letanovce.
Vo všetkých týchto 24 obciach sa uskutočnia na neobsadené mandáty doplňujúce komunálne voľby s predpokladaným termínom na jar 2027.
KDE SÚ VOĽBY UPRAVENÉ?
Od roku 2014 máme - aj v dôsledku opakujúcich sa odporúčaní volebných pozorovateľských misií OBSE/ODIHR - všetky druhy volieb zjednotené v tzv. volebnom kódexe (volebný zákon č. 180/2014 Z.z.). Kampaň a otázky jej financovania sú upravené súvisiacim zákonom (zákon o volebnej kampani č. 181/2014 Z.z.).
KTO DOHLIADA NA VOLEBNÉ PRAVIDLÁ?
V zmysle volebného zákona (§12-19) volebný proces riadi Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ŠKV alebo Štátna komisia) ako nezávislý orgán na kontrolu financovania politických strán a politických hnutí, riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb.
Štátna komisia má 14 členov:
- 10 členov delegujú do štátnej komisie politické strany, ktoré v ostatných voľbách
získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, a to úmerne podľa počtu získaných poslaneckých mandátov.- Počet členov ŠKV delegovaných vládnymi stranami sa musí rovnať počtu členov štátnej komisie delegovaných ostatnými politickými
stranami zastúpenými v NR SR. - Táto rovnosť musí byť zachovaná počas celého funkčného obdobia ŠKVštátnej komisie.
- Počet členov ŠKV delegovaných vládnymi stranami sa musí rovnať počtu členov štátnej komisie delegovaných ostatnými politickými
- 1 člen je delegovaný predsedom Ústavného súdu SR
- 1 člen je delegovaný predsedom Najvyššieho správneho súdu SR,
- 1 člen je delegovaný Generálnym prokurátorom
- 1 člen je delegovaný predsedom Najvyššieho kontrolného úradu.
Predsedom ŠKV je nominant HLAS-sd, Eduard Burda, dekan Právnickej fakulty UK.
AKO SA VOLÍ V KOMUNÁLNYCH VOĽBÁCH?
Vo voľbách do orgánov samosprávy obcí (komunálne voľby) sa volia starostovia obcí a primátori miest, ako aj poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev. Zvíťazí kandidát s najvyšším počtom platných hlasov, voľba je jednokolová.
KTO KANDIDUJE V KOMUNÁLNYCH VOĽBÁCH?
Za starostu obce môže byť zvolený obyvateľ obce, ktorý má trvalý pobyt v obci, v ktorej
kandiduje, a najneskôr v deň konania volieb dovŕši 25 rokov veku.
Za poslanca obecného zastupiteľstva, v Bratislave a v Košiciach miestneho zastupiteľstva môže byť zvolený obyvateľ obce, ktorý má trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje, a najneskôr v deň volieb dovŕši 18 rokov veku.
Kandidátnu listinu môže podať politická strana, ktorá je registrovaná podľa osobitného
predpisu (zákon o politických stranách a politických hnutiach č. 85/2005 Z.z.), a nezávislý kandidát. Súčasťou kandidátnej listiny každého nezávislého kandidáta je podpisová listina podpísaná voličmi, ktorí podporujú jeho kandidatúru a majú trvalý pobyt v obci, v ktorej kandiduje.

AKO SA VOLÍ V ŽUPNÝCH VOĽBÁCH?
Vo voľbách do VÚC (vyšších územných celkov) sa volia predsedovia samosprávnych krajov (župani), a poslancov krajských zastupiteľstiev. Kandidát s najvyšším počtom platných hlasov sa stáva predsedom kraja, voľba je od roku 2017 jednokolová.
KTO KANDIDUJE V ŽUPNÝCH VOĽBÁCH?
Za predsedu samosprávneho kraja môže byť zvolený obyvateľ samosprávneho kraja, ktorý najneskôr v deň konania volieb dovŕši 25 rokov veku.
Za poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja (môže byť zvolený obyvateľ samosprávneho kraja, ktorý má trvalý pobyt v obci alebo vo vojenskom obvode, ktoré
patria do územia volebného obvodu, v ktorom kandiduje, a najneskôr v deň volieb dovŕši 18 rokov veku.
KTO JE PRIMÁTOR A KTO STAROSTA?
Rozdiel je iba terminologický - rozdeľovník je veľkosť sídla, resp. štatút mesta. Pre zvoleného predstaviteľa mesta sa používa termín primátor. Pre predstaviteľa obce či mestskej časti je to termín starosta.
Z hľadiska právomocí medzi nimi rozdiel nie je. Obaja sú priamo volení predstavitelia miestnej samosprávy a v rámci mesta, obce či mestskej časti vykonávajú funkciu štatutárneho a výkonného orgánu.
AKÁ BOLA ÚČASŤ NA SAMOSPRÁVNYCH VOĽBÁCH V MINULOSTI?
Na Slovensku sa samosprávne voľby tešia menšiemu záujmu, ako tzv. "veľké" voľby (parlamentné - maximum 84,2% v roku 1998; či prezidentské - maximum 75,5% v druhom kole v roku 1999), na druhej strane je účasť vyššia ako vo voľbách do EP (maximum 34.4% v roku 2024).
Volebná účasť v komunálnych voľbách sa pohybuje okolo 50% - maximom bolo 54% (1998).
- 1994: 52,42 %
- 1998: 53,96 %
- 2002: 49,51 %
- 2006: 47,65 %
- 2010: 49,69 %
- 2014: 48,34 %
- 2018: 48,67 %
- 2022: 46,19 %
Volebná účasť v župných voľbách však bola výrazne nižšia a pohybovala sa okolo 20%, až do spojenia s komunálnymi voľbami v roku 2022, kedy bola najvyššia - maximom bolo 43,7%.
- 2001: 26,02 % (1. kolo) - 22,61 % (2. kolo)
- 2005: 18,02 % (1. kolo) - 11,07 % (2. kolo)
- 2009: 22,90 % (1. kolo) - 18,39 % (2. kolo)
- 2013: 20,11 % (1. kolo) - 17,29 % (2. kolo)
- 2017: 29,95 %
- 2022: 43,74 %
KOĽKO TRVÁ VOLEBNÁ KAMPAŇ?
Volebná kampaň začala 24. júna 2026, dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb. Rozhodnutie predsedu NR SR Richarda Rašiho (č. 145/2026) bolo v Zbierke zákonov zverejnené v tento deň.
Kampaň sa končí 48 hodín pred dňom volieb, končí sa teda 21. októbra 2026 o 24:00. Vtedy začína volebné moratórium.
ČO JE VOLEBNÉ MORATÓRIUM?
Moratórium začína platiť 48 hodín pred dňom volieb, teda vo štvrtok 22. októbra o 00:00. Trvá až do zatvorenia volebných miestností - teda do 20:00 v sobotu 24. októbra 2026.
Počas obdobia moratória je zakázané zverejňovať informácie o kandidátoch na prezidenta v ich prospech alebo neprospech v rozhlasovom vysielaní, v televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických publikáciách, neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve.
ČO JE VOLEBNÁ KAMPAŇ?
Volebná kampaň je akákoľvek činnosť politickej strany, koalície politických strán a kandidátov, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu.
Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety.
KTO SA MÔŽE ZÚČASTNIŤ VOLEBNEJ KAMPANE?
IBA kandidujúce politické strany, koalície politických strán, či kandidáti.
Činnosť iných subjektov ako ustanovených vyššie na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov sa v čase ustanovenom na volebnú kampaň zakazuje.
Pôvodne to bolo možné - v prezidentských voľbách 2019 (a aj v iných voľbách od roku 2014) bola možná aj ich činnosť iných subjektov na podporu, alebo v neprospech kandidátov.
KTO JE TRETIA STRANA?
Iný subjekt - bol definovaný ako "tretia strana". Za tretiu stranu boli považovaná fyzická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je zaevidovaná Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ŠKV).
Zoznam tretích strán následne ŠKV zverejňovala na svojom webovom sídle, a vždy osobitne pre každé voľby.
Tretia strana mohla na volebnú kampaň vynaložiť najviac 100 000 eur, a ak išlo o voľby do orgánov územnej samosprávy (VÚC), najviac 25 000 eur. Finančné prostriedky určené na volebnú kampaň musela tretia strana viesť na osobitnom transparentnom bankovom účte.
Treťou stranou však nemohli byť niektoré špecifikované subjekty ako:
a) štát, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok;
b) právnická osoba, ktorej zriaďovateľ alebo zakladateľ je štát, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok;
c) právnická osoba, v ktorej má majetkovú účasť štát, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok;
d) verejnoprávna inštitúcia a právnická osoba zriadená zákonom;
e) fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky;
f) právnická osoba, ktorá má sídlo v zahraničí.
Túto časť zákona však parlament, počas premiérskeho pôsobenia súčasneho prezidenta Petra Pellegriniho, po prezidentských voľbách v roku 2019 zrušil (zákonom č. 208/2019 Z.z., ktorý novelizoval zákon č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani). Od polovice júla 2019 tak pri žiadnej kampani nie je možná reálna aktivita iných ako priamo kandidujúcich subjektov, či kandidátov.
ČO KEĎ SA TRETIA STRANA KAMPANE ZÚČASTNÍ?
Pomerne výrazný zásah tretích strán do kampane bol zaznamenaný počas kampane pred prezidentskými voľbami 2024. Téme sme sa podrobnejšie venovali v sérii Volebné fauly (ešte stále nie je na konci), kde sme popísali podľa nás nezákonnú aktivitu troch štátnych funkcionárov strany HLAS-sd, ministra vnútra Matúša Šutaj Eštoka a vtedajších štátnych tajomníkov Branislava Ondruša a Kamila Šaška.
Zatiaľ čo konanie Branislava Ondruša bolo nakoniec definované ako porušenie zákona a dostal pokutu, konanie Kamila Šaška bolo zastavené kvôli premlčaniu a konanie voči Matúšovi Šutaj Eštokovi je stále predmetom súdneho konania - Okresná prokuratúra Bratislava si osvojila naše argumenty a v júni 2025 voči ministrovi podala správnu žalobu.
AKO PREBIEHA KAMPAŇ V ELEKTRONICKÝCH MÉDIÁCH?
Ako pri iných typoch volieb, je dôležité rozdeliť kampaň v tardičných médiách rozdeliť podľa formátov. Predovšetkým ide o politickú propagáciu a diskusné programy.
Zákon č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani stanovuje začiatok vysielania politickej propagácie a volebných diskusií na 21 dní pred dňom konania volieb a jeho koniec na 48 hodín predo dňom konania volieb - teda na obdobie od 3.10.2026 (od 0:00 hod.) do 21.10.2026 (do 23:59 hod.).
Verejnoprávna STVR môže na kampaň pred samosprávnymi voľbami vyhradiť vysielací čas, a aj tak plánuje robiť. Podobne ako STVR, aj niektoré súkromné médiá, plánujú pred samosprávnymi voľbami uskutočniť diskusie.
Rada pre mediálne služby na svojej stránke prináša podrobný popis pravidiel aj právneho rámca, presne definovaný v Stanovisku Rady.
Všetky diskusie a rozhovory (hostia, aj link) počas trvania kampane, a to ako celoštátne televízne a rozhlasové, tak aj rešpektovaných online médií nájdete v sekcii Médiá.
AKO PREBIEHA KAMPAŇ V STVR?
STVR (Slovenská televízia a rozhlas) môžu na kampaň vyhradiť vysielací čas.
Platí tu teda iný režim ako pri národných voľbách (prezidentské, parlamentné voľby, či voľby do EP), kde verejnoprávny vysielateľ musí vyhradiť takýto vysielací čas.
Politická propagácia (platená kampaň):
- STVR môže na politickú propagáciu vyhradiť maximálne 20 hodín vysielacieho času v televízii a 20 hodín v rádiu - tento rámec sa týka kandidátov na predsedu samosprávneho kraja, na primátora mesta, na starostu obce starostu meststkej časti či kandidujúcich politických strán. Zákon nehovorí o maximálnom čase pre propagáciu kandidátov do zastupiteľstiev.
- STVR musí zabezpečiť zreteľné označenie a oddelenie tohto vysielania od ostatných relácií odvysielaním oznamu, že ide o platené vysielanie. Zodpovednosť za obsah politickej reklamy majú kandidujúce politické strany alebo koalície.
Diskusie:
- STVR môže, okrem spomenutých 20 hodín určených na politickú propagáciu, vyhradiť vysielací čas na diskusné programy pre kandidátov (na predsedu samosprávneho kraja (župana VÚC), poslanca zastupiteľstva VÚC, starostu obce, primátora mesta, starostu mestskej časti a poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva a poslanca miestneho zastupiteľstva) tak, aby nebol žiadny z kandidátov znevýhodnený.
- STVR plánuje organizovať diskusie na primátorov krajských miest (12.-21.10.) - budú vysielané na Rádiu Regina (15:05) a spravodajskej 24 (20:20).



- STVR plánuje v rovnakpm období (12.-21.10.) organizovať aj diskusie na županov VÚC - vysielané na Rádiu Regina (10:05) a spravodajskej 24 (17:30).


AKO PREBIEHA KAMPAŇ V SÚKROMNÝCH MÉDIÁCH?
Pre súkromných vysielateľov platia identické pravidlá ako pre STVR - môžu na kampaň pred samosprávnymi voľbami vyhradiť vysielací čas, ale nie je to ich povinnosť - a okrem politickej propagácie môžu na kampaň vyhradiť aj priestor v rámci diskusií.
Politická propagácia (platená kampaň):
- Podobne ako pri STVR, súkromné médium môže na politickú propagáciu vyhradiť maximálne 20 hodín vysielacieho času - tento rámec sa týka kandidátov na predsedu samosprávneho kraja, na primátora mesta, na starostu obce starostu meststkej časti či kandidujúcich politických strán. Zákon nehovorí o maximálnom čase pre propagáciu kandidátov do zastupiteľstiev.
- Náklady na kampaň v médiách uhrádzajú kandidujúce politické strany alebo koalície. Médiá sú povinné zabezpečiť pre všetkých kandidátov rovnaké podmienky nákupu vysielacieho času a rovnaké cenové a platobné podmienky.
Diskusie:
- Rada pre mediálne služby - mediálny regulátor - na svojej stránke zverejnila projekty diskusných programov tých elektronických médií, ktoré pred samosprávnymi voľbami plánujú organizovať špeciálne formáty. Sedem médií predložilo takéto projekty - päť televízií (JOJ24, TA3, Kanál 1, Hlohovská televízia, TV Naše Košice) a dve rádiá (BB FM rádio, rádio Frontinus).
- Linky na konkrétne diskusie sú na konci Voličského manuálu v otázke
Ktoré sú iné užitočné zdroje?
SÚ SPRAVODAJSKÉ A PUBLICISTICKÉ RELÁCIE POVOLENÉ?
Za politickú reklamu sa nepovažujú bežné spravodajské a publicistické relácie, pokiaľ sa realizujú spôsobom ako v čase mimo kampane. Médiá sú však povinné zabezpečiť, aby spravodajské a publicistické relácie boli vyvážené a nestranné.
KOĽKO MÔŽU STRANY A KANDIDÁTI MINÚŤ V KAMPANI?
Strany môžu na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac 1 500 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty.
Pokiaľ ide o kandidátov, tam je limit odstupňovaný podľa pozície, o ktorú sa uchádza:

Do tejto sumy sa započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu, ktoré strana, alebo kandidát na svoju propagáciu vynaložili v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb (teda od 26. decembra 2025).
Nezávislému kandidátovi, ktorý kandiduje iba na funkciu poslanca zastupiteľstva
samosprávneho kraja, poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca mestského zastupiteľstva alebo poslanca miestneho zastupiteľstva, sa limit nákladov na volebnú kampaň neustanovuje.
Finančné prostriedky určené na volebnú kampaň musí strana - a tiež nezávislý kandidát na funkciu predsedu samosprávneho kraja a nezávislý kandidát na funkciu primátora mesta, na funkciu starostu obce, na funkciu starostu mestskej časti v obci nad 5 000 obyvateľov -viesť na osobitnom transparentnom bankovom účte.
AKO SA VEREJNOSŤ DOZVIE O KOĽKO STRANY A KANDIDÁTI MINULI?
Politická strana aj nezávislý kandidát sú povinní vyhotovovať záverečnú správu o nákladoch na volebnú kampaň.
Zároveň sú povinní správu doručiť MV - najneskôr 30 dní po voľbách - v listinnej a elektronickej podobe.
Záverečnú správu politickej strany a kandidáta na predsedu samosprávneho kraja zverejní MV na svojom webovom sídle do 30 dní od jej doručenia v a je prístupná verejnosti na 5 rokov. Pokiaľ ide správu ostatných kanditátov (okrem kandidátov do zastupiteľstiev), lehota na zverejnenie je 90 dní.
ČO JE VOLEBNÁ KAUCIA?
Volebná kaucia bola ako nový inštitút zavedená zákonom o voľbách do NR SR z roku 2004 (č. 333/2004 Z.z.). Cieľom jej zavedenia bolo zabrániť „triešteniu politickej reprezentácie občanov“, ako aj odradiť od realizácie pasívneho volebného práva politické strany, ktoré nemali záujem kandidovať vo voľbách z dôvodu vážnych politických ambícií presadzovania záujmov časti spoločnosti, ale skôr z dôvodu verejnej prezentácie svojich súkromných záujmov; tiež z dôvodu, že s takouto prezentáciou sú spojené reálne náklady na výkon volieb z verejných zdrojov (tlač volebných lístkov a pod.)
Politická strana alebo koalícia, vo výške 17 000 eur pri voľbách do NR SR (1 700 eur pri voľbách do EP), uhradí kauciu najneskôr 90 dní predo dňom volieb. Kaucia sa uhrádza na osobitný účet, ktorý na tento účel zriadi ministerstvo. Ministerstvo vráti uhradenú kauciu do jedného mesiaca po vyhlásení výsledku volieb tej politickej strane alebo koalícii, ktorá získala aspoň 2 % z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu.
PLATÍ SA VOLEBNÁ KAUCIA AJ V SAMOSPRÁVNYCH VOĽBÁCH?
Nie.
MÔŽEM VOLIŤ, AK BUDEM MIMO BYDLISKA, ALE NA SLOVENSKU ?
Nie. Na rozdiel od parlamentných volieb, či volieb do Európskeho parlamentu to nie je možné.
KDE BUDÚ VOĽBY (KAM MÁM ÍSŤ VOLIŤ)?
Volebný akt sa odohráva vo volebnej miestnosti. To, do ktorej kto patrí, sa každý dozvie z oznámenia „Oznámenie o mieste a čase konania volieb“, ktoré by mu obecný úrad mal doručiť najneskôr 25 dní predo dňom volieb (teda najneskôr v utorok 29. septembra 2026) do miesta jeho trvalého bydliska. V ňom je uvedený čas konania volieb, volebný okrsok a miesto (konkrétna volebná miestnosť), kde môže volič voliť, s uvedením presnej adresy tejto volebnej miestnosti.
Ak by náhodou občan toto oznámenie nedostal, je nutné sa informovať na príslušnom (vlastnom) obecnom úrade.
AKO ZISTÍM, ŽE SOM ZAPÍSANÁ/Ý VO VOLIČSKOM ZOZNAME?
Obec najneskôr desať dní po vyhlásení volieb (teda začiatkom júla) mala zverejniť na úradnej tabuli obce a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, informáciu o podmienkach práva voliť a práva byť volený
Volič si môže v úradných hodinách obecného úradu overiť, či je zapísaný v stálom zozname (vedie ho obec a z neho vyhotoví zoznam voličov, ktorý odovzdá najneskôr dve hodiny pred začatím hlasovania príslušnej okrskovej komisii). Môže požadovať doplnenie údajov, príp. vykonanie opráv. Obec je povinná žiadosti vyhovieť alebo do troch dní písomne oznámiť voličovi dôvody, pre ktoré žiadosti nemôže vyhovieť.
ČO MÁM ROBIŤ, AK OBECNÝ ÚRAD NEVYKONAL DOPLNENIE MOJICH ÚDAJOV?
Ak sama obec neodstráni chyby, či nedostatky v stálom zozname, môže sa dotknutý volič obrátiť na okresný súd príslušný podľa volebného okrsku s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo doplnení do stáleho zoznamu. Súd musí rozhodnúť do troch dní od podania návrhu, pričom proti takému rozhodnutiu už nie je možný opravný prostriedok.
Na základe rozhodnutia súdu vykoná zmenu v stálom zozname obec, v deň volieb vykoná zmenu v zozname voličov okrsková volebná komisia.
ČO AK BUDEM V ČASE VOLIEB V NEMOCNICI ALEBO INAK NESCHOPNÁ/Ý PRÍSŤ?
Aj vtedy je možné voliť.
Ak sa volič nemôže dostaviť do volebnej miestnosti, môže požiadať okrskovú volebnú komisiu (podľa oznámenia, ktoré prišlo každému voličovi domov, by mal každý volič poznať svoju komisiu), aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti – doma či v nemocnici (tam však iba v prípade ak sa nemocnica nachádza v obvode jeho trvalého bydliska). V takom prípade komisia vyšle k voličovi 2 svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou.
Za voliča, ktorý nemôže pre zdravotné postihnutie sám vložiť obálku do volebnej schránky, môže ju na jeho požiadanie a v jeho prítomnosti do nej vložiť iný volič, nie však člen okrskovej volebnej komisie.
ČO AK BUDEM V ČASE VOLIEV VO VÄZBE?
Ak bude niekto počas volieb v celách policajného zaistenia, v miestach kde sa vykonáva väzba, prípadne disciplinárny trest väzenia (teda ešte nebol právoplatne odsúdený), volebné právo nestráca. Ak nebol v takomto zariadení vytvorený osobitný volebný okrsok, okrsková volebná komisia v spolupráci s vedúcim príslušného zariadenia zabezpečí možnosť voliť prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, sprevádzanú aspoň dvoma členmi okrskovej volebnej komisie.
Na základe nálezu Ústavného súdu z 11. februára 2009 (uverejnené v Zbierke zákonov 1. apríla 2009 pod č.126/2009 Z.z.) voliť môže aj občan, ktorý si na základe právoplatného rozsudku odpykáva v miestach výkonu trestu uložený trest. Zmenila sa tak predchádzajúca úprava, podľa ktorej bol doteraz výkon trestu odňatia slobody považovaný za prekážku volebného práva.
ČO KEĎ SOM NEVIDIACA/I?
V tomto prípade (rovnako je tomu, ak niekto nevie písať alebo z iných dôvodov čítať, príp. pre telesné postihnutie) je možné vziať so sebou za „plentu“ (volebná kabínka - priestor, kde sa vyplňuje hlasovací lístok) iného voliča (nie však člena okrskovej volebnej komisie), aby mu pomohol s úpravou hlasovacieho lístka, vložením do obálky, príp. vhodením do volebnej schránky.
ČO SI POTREBUJEM SO SEBOU VZIAŤ DO VOLEBNEJ MIESTNOSTI?
Volič po príchode do volebnej miestnosti preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom alebo dokladom o pobyte pre cudzinca.
V zásade je teda úplne postačujúce mať pri sebe občiansky preukaz (žiadny iný preukaz totožnosti, ako napr. cestovný pas, nie je prípustný). Pero, ktoré bude nutné pri označovaní hlasovacieho lístku, bude vo volebnej miestnosti priamo „za plentou“ (volebná kabínka - priestor, kde sa vyplňuje hlasovací lístok).
ČO ROBIŤ V PRÍPADE, ŽE PRI SEBE NEMÁM OBČIANSKY PREUKAZ?
Ak niekto pri sebe vo volebnej miestnosti nemá občiansky preukaz, už dlhší čas (už podľa predchádzajúceho zákona o voľbách z roku 2004) neplatí možnosť, aby mu boli vydané hlasovacie lístky, ak ho spoznal aspoň jeden z členov volebnej komisie, alebo ak preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb, ktoré sú známe komisii (tieto možnosti poskytoval starý zákon o voľbách do NR SR č. 80/1990 Zb.).
Preto v prípade, že si volič svoj občiansky preukaz nepriniesol, jedinou možnosťou je vrátiť sa poň a prísť ešte raz.
ČO AK SA PRI VYBERENÍ STRANY ALEBO OZNAČOVANÍ KANDIDÁTA POMÝLIM?
Na požiadanie voliča mu komisia vydá za nesprávne upravené hlasovacie lístky iné. Zákon nijakým spôsobom neobmedzuje počet pomýlení a vydaní nových lístkov.
ČO AK ČAS NA HLASOVANIE UPLYNIE A EŠTE LEN ČAKÁM?
V takom prípade - volič stojí v rade pred volebnou miestnosťou v momente, keď uplynie volebná hodina - je ešte možné odvoliť – od momentu, keď uplynie záverečná hodina hlasovania (teda 20:00) však môžu hlasovať už len voliči, ktorí boli práve vtedy vo volebnej miestnosti alebo pred ňou.
ČO SÚ PREDNOSTNÉ HLASY A AKO SA POSUDZUJÚ?
Prednostné (alebo preferenčné) hlasy sa v samosprávnych voľbách nepoužívajú.
Tzv. prednostné hlasovanie je bežné a typické pre voľby politických strán a koalícii, v ktorých si volič vyberá politickú stranu alebo koalíciu. Prostredníctvom prednostného hlasu má však zároveň možnosť do istej miery rozhodovať aj o poradí jednotlivých kandidátov. Zakrúžkovaním konkrétneho kandidáta ho tak môže uprednostniť pred ostatnými, a pomôcť mu, aby sa za určitých okolností „posunul“ na vyššie, teda zvoliteľnejšie miesto na kandidátke.
Pri voľbách do NR SR je zatiaľ možné zakrúžkovať najviac štyroch kandidátov, pričom kandidát sa posunie na najvyššie miesto kandidátnej listiny, ak získal najmenej 3% prednostných hlasov z celkového počtu hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu.
V NR SR sa už dlhšie - na návrh koaličnej SNS - už dlhšie uvažuje o obmedzení vôle občanov pri použití prednostných hlasov - najprv návrhom zvýšiť podiel prednostných hlasov z doterajších 3% na 8%, neskôr návrh skresať prednostné hlasy na 2 namiesto súčasných 4.
Návrh (číslo parlamentnej tlače 1243) je v programe rokovania NR SR, ktoré začalo 15.9.2026.
AKO VOLÍM V KOMUNÁLNYCH VOĽBÁCH?
Volič dostane 2 hlasovacie lístky (v BA A KE to sú 4 lístky) a 1 bielu obálku.
Volič vkladá v priestore "za plentou" (osobitný priestor na úpravu hlasovacích lístkov) do obálky jeden hlasovací lístok pre voľbu poslancov obecného zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľbu starostu obce. Hlasovacie lístky sú biele.
Na hlasovacom lístku pre voľbu poslancov obecného zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových čísiel označí kandidátov, pre ktorých hlasuje. Zakrúžkovať môže najviac taký počet kandidátov, aký má byť v príslušnom volebnom obvode zvolený.
Pre voľby v Bratislave a Košiciach (tzv. magistrátne voľby) dostane volič navyše ešte 2 ďalšie hlasovacie lístky (nie však samostatnú obálku) - 1 pre voľbu primátora a 1 pre voľbu poslancov mestského zastupiteľstva. Hlasovacie lístky sú označené šedým prúžkom.
Volič následne vloží biele hlasovacie lístky (v BA a KE štyri, v iných mestách a obciach dva) do bielej obálky. Následne vhodí bielu obálku do bielej schránky (volebnej urny).
Podrobnejšie informácie o spôsobe voľby aj na stránke MV SR (Informácie pre voliča).
AKO VOLÍM V ŽUPNÝCH VOĽBÁCH?
Volič dostane 2 hlasovacie lístky s modrým prúžkom a 1 modrú obálku.
Volič vkladá v priestore "za plentou" (osobitný priestor na úpravu hlasovacích lístkov) do obálky jeden hlasovací lístok pre voľbu poslancov samosprávneho kraja a jeden hlasovací lístok pre voľbu župana (predsedu samosprávneho kraja). Lístky sú označené modrým prúžkom a patrí k nim 1 modrá obálka.
Na hlasovacom lístku pre voľbu poslancov samosprávneho kraja zakrúžkovaním poradových čísiel označí kandidátov, pre ktorých hlasuje. Zakrúžkovať môže najviac taký počet kandidátov, aký má byť v príslušnom volebnom obvode zvolený.
Volič následne vloží modré hlasovacie lístky do modrej obálky. Následne vhodí modrú obálku do modrej schránky.
Podrobnejšie informácie o spôsobe voľby aj na stránke MV SR (Informácie pre voliča).

Foto: SME
KTO SPOČÍTAVA HLASY?
Volebné hlasy spočítava okrsková volebná komisia.
Tá následne výsledky zapíše do zápisnice, ktorú po podpísaní členmi komisie posiela miestnej volebnej komisii a tá po vykonaní rovnakej procedúry okresnej komisii (pre komunálne voľby) a nakoniec Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
Podobne je tomu aj pri voľbách do orgánov VÚC - po podpísaní zápisnice členmi okrskovej volebnej komisie ju posiela obvodnej volebnej komisii a tá po vykonaní rovnakej procedúry komisii samosprávneho kraja, a nakoniec Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
AKO SA POSUDZUJE PLATNOSŤ HLASOV?
Ak volič neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta alebo ak označil zakrúžkovaním
viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode zvolených poslancov zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta pre voľby starostu/primátora alebo župana, alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného kandidáta pre voľby starostu/primátora alebo župana, je hlasovací lístok neplatný.
Ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby poslancov zastupiteľstva, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. Ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov pre voľby starostu/primátora alebo župana, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. Neplatné sú aj hlasovacie lístky, ktoré nie sú na predpísanom tlačive.
Ak volič vloží hlasovací lístok do nesprávnej obálky (biely lístok do modrej obálky, či naopak), je takýto hlasovací lístok neplatný.
Ak volič vloží obálku do nesprávnej schránky na hlasovanie (bielu obálku do modrej schránky, či naopak), je takéto hlasovanie neplatné.
AKO SÚ ZVOLENÉ ZASTUPITEĽSTVÁ (MESTSKÉ, OBECNÉ, ŽUPNÉ)?
Za poslancov mestského a obecného zastupiteľstva sú zvolení kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode v poradí najviac platných hlasov.
Ak vo volebnom obvode získajú viacerí kandidáti tej istej politickej strany alebo koalície rovnaký počet platných hlasov, je zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva kandidát v poradí uvedenom na kandidátnej listine príslušnej politickej strany alebo koalície.
Ak vo volebnom obvode získajú viacerí kandidáti viacerých politických strán, koalícií alebo nezávislí kandidáti rovnaký počet platných hlasov, miestna volebná komisia (pre komunálne voľby), resp. obvodná (pre voľby VÚC) určí z nich poslanca obecného zastupiteľstva žrebom.
AKO SÚ ZVOLENÍ STAROSTOVIA/PRIMÁTORI A ŽUPANI?
Za starostu obce, resp. predsedu samosprávneho kraja (župana) je zvolený ten kandidát, ktorý získal najviac platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa vykonajú nové voľby.
JE NA PLATNOSŤ VOLIEB POTREBNÁ URČITÁ ÚČASŤ?
Nie, voľby budú platné a zástupcovia občanov v orgánov územnej samosprávy budú zvolení bez ohľadu na počet ľudí, ktorí sa zúčastnia volieb.
Nevyhnutná nadpolovičná účasť (teda viac ako 50% ľudí zo všetkých oprávnených voličov) je na Slovensku podmienkou platnosti referenda, voľby sú platné bez ohľadu na volebnú účasť.
KEDY BUDÚ VYHLASENÉ VÝSLEDKY VOLIEB?
Štatistický úrad SR by mal na svojej stránke zverejňovať priebežné výsledky večer 24. októbra 2026 - od 20:00. Zverejnenie celkových finálnych výsledkov sa spravidla koná nasledujúci deň po dni volieb.
Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ŠKV) zverejní celkové výsledky volieb po podpísaní zápisnice o výsledku volieb členmi ŠKV a zapisovateľom. V zápisnici sa okrem iného uvedie počet hlasov odovzdaných pre každú kandidátnu listinu, mená a priezviská kandidátov zvolených za poslancov spolu s údajmi o výsledkoch prednostného hlasovania. ŠKV následne vydá kandidátom zvoleným za poslancov osvedčenie o zvolení.
MAJÚ VÝSLEDKY V SAMOSPRÁVNYCH VOĽBÁCH SÚVIS S FINANCOVANÍM STRÁN?
Nie, výsledky v samosprávnych voľbách nemajú žiadný súvis s financovaním politických strán.
AKO SÚ FINANCOVANÉ POLITICKÉ STRANY?
Strany môžu byť financované z členských príspevkov a darov, z dedičstva, z predaja a prenájmu ich majetku, z výnosov cenných papierov, z podielov na zisku, z úrokov z vkladov, z pôžičiek a úverov, najdôležitejším zdrojom financovania politických strán je štátny rozpočet - týka sa to však parlamentných volieb (pre toto obdobie boli teda určujúce výsledky predčasných volieb do NR SR z 30. septembra 2023).
Konkrétny spôsob financovania určuje zákon č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach (§25 - 30).
Zo štátneho rozpočtu strana môže získať až 3 príspevky:
- Príspevok za hlasy získané vo voľbách (príspevok za hlasy)
- Príspevok na činnosť
- Príspevok na mandát
ČO JE PRÍSPEVOK NA HLASY?
Politickej strane alebo koalícii, ktorá vo voľbách získala viac ako 3% celkového počtu odovzdaných platných hlasov v rámci Slovenskej republiky, uhradí sa za každý takýto hlas zo štátneho rozpočtu príspevok vo výške 1% priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby do NR SR.
Keďže určujúcim údajom je priemerná mzda za rok 2022 (podľa údajov ŠÚ SR bola priemerná mzda vo výške 1 304 eur), za každý získaný hlas získali strany s volebným ziskom vyšším ako 3% nárok na vyplatenie 13,04 eur.
Na základe výsledkov predčasných parlamentných volieb 2023 aspoň 3% získalo týchto 9 strán (7 z nich sa dostalo do parlamentu):
- SMER - sociálna demokracia: 22,94%
- Progresívne Slovensko: 17,96%
- HLAS - sociálna demokracia: 14,70%
- Koalícia Obyčajní ľudia a priatelia, Kresťanská únia, Za ľudí: 8,89%
- Kresťanskodemokratické hnutie: 6,82%
- Sloboda a Sloidarita: 6,32%
- Slovenská národna strana: 5,62%
- Republika: 4,75%
- Szovetség - Aliancia: 4,38%
ČO JE PRÍSPEVOK NA ČINNOSŤ?
Nárok na tento príspevok vzniká strane, ktorá získala príspevok za hlasy. Nárok na príspevok na činnosť vzniká za celý mesiac, v ktorom sa konali voľby a zaniká uplynutím mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa konajú nasledujúce voľby (teda nárok na príspevok vzniká za september 2023).
Príspevok na činnosť sa rovná celkovej sume príspevku za hlasy, ktorá sa rozdelí na 48 podielov. V roku konania volieb sa vyplatia najviac tri podiely, v každom celom roku volebného obdobia sa vyplatí 12 podielov a v roku konania nasledujúcich volieb sa vyplatia zvyšné podiely. Ak sa činnosť národnej rady skončí pred uplynutím volebného obdobia, zvyšné podiely sa znižujú o počet mesiacov, za ktoré sa volebné obdobie skrátilo.
Príspevok na činnosť sa nevyplatí strane, ktorá nepredložila záverečnú správu alebo nepredložila výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok.
ČO JE PRÍSPEVOK NA MANDÁT?
Strane patrí podľa počtu získaných mandátov v národnej rade príspevok na mandát v sume násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby (teda určujúcim je priemerná mzda za rok 2022 – podľa údajov ŠÚ SR bola priemerná mzda vo výške 1304 eur).
Za každý získaný mandát, a to najviac za 20 mandátov, patrí strane príspevok na mandát v sume tridsaťnásobku priemernej mzdy. Za 21. a každý ďalší mandát patrí strane príspevok v sume dvadsaťnásobku priemernej mzdy.
Príspevok na mandát sa vypláca na jeden rok a jeden mandát po celé volebné obdobie tej strane, na ktorej kandidátnej listine poslanec kandidoval. Ak strana kandidovala v rámci volebnej koalície, príspevok na mandát sa vypláca tej strane, pre ktorú sa mandát získal. Nárok na príspevok na mandát vzniká strane za celý mesiac, v ktorom sa konali voľby. Tento nárok zaniká uplynutím mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa konajú nasledujúce voľby.
KDE NÁJDEM OFICIÁLNE INFORMÁCIE?
Podrobnejšie informácie o všetkých organizačných aspektoch samosprávnych volieb je možné nájsť na stránke Ministerstva vnútra (MV SR):
- sekcia Verejná správa/Voľby a referendum/Voľby do orgánov územnej samosprávy
BUDE FUNGOVAŤ INFOLINKA MV SR?
Ministerstvo vnútra (MV) bude mať k dispozícii infolinku pre voličov - bude prístupná počas posledného predvolebného týždňa - od pondelka (19. októbra) do piatka (23. októbra) v čase od 8:00 hod. do 15:00 hod. - na číslach 0961 577 166 a 0961 577 167.
Infolinka bude fungovať aj v deň volieb, v čase od 7:00 hod. do 20:00 hod.

KDE NÁJDEM ĎALŠIE UŽITOČNÉ INFORMÁCIE (aktualizované)?
- Aktuality: Sekcia Regióny
- Kandidáti na županov
- Kandidáti na primátorov
- Kandidáti v meste Bratislava
- Kandidáti v meste Banská Bystrica
- Kandidáti v meste Košice
- Kandidáti v meste Nitra
- Kandidáti v meste Prešov
- Kandidáti v meste Trenčín
- Kandidáti v meste Trnava
- Kandidáti v meste Žilina
- Volebné štúdio (Peter Hanák / 25.10.)
- Redakcia Aktuality.sk: Peter Bárdy (šéfredaktor), Iva Zigová, Ľubo Jaško, Robert Hakl, Marek Nemec (regionálni redaktori Aktualít)
- Politológovia: Juraj Marušiak, Michal Cirner
- Politici (kraje): Erika Jurinová (zvolená županka ZASK), Jaroslav Baška (zvolený župan TNSK), Rastislav Trnka (zvolený župan KESK), Jozef Viskupič (TTSK), Ondrej Lunter (zvolený župan BBSK), Milan Majerský (zvolený župan POSK)
- Politici (mestá): František Oľha (zvolený primátor PO), Peter Fiabáne (zvolený primátor ZA), Marek Hattas (zvolený primátor NR), Ladislav Lorinc (zvolený primátor KE), Ján Nosko (zvolený primátor BB)
- Politici (iní): Zuzana Mesterová (PS, predsedníčka posl. klubu)
- Denník N: Sekcia Komunálne a župné voľby 2026
- Volebná pomôcka (22.10.)
-
Analýzy Denníka N:
-
(V redakcii): Daniel Kerekes, analytik a Dušan Mikušovič, reportér (26.8.)
- (V redakcii): Daniel Kerekes, dátový analytik (23.10.)
-
-
Diskusia (na BA primátora): Matúš Vallo, Jozef Ráž ml. pozvanie neprijal (19.10.)
- Volebné štúdio (Monika Tódová / 24.10.): Matúš Kostolný (šéfredaktor), Martin M. Šimečka, Marián Leško (komentátori), Daniel Kerekes (dátový analytik), Dušan Mikušovič, Miro Kern (reportéri)
-
V redakcii (Monika Tódová / 25.10.): Matúš Kostolný (šéfredaktor Denníka N), Filip Obradovič (komentátor), Zoltán Szalay (šéfredaktor Napunku)
- Expres: Relácia Naživo s Braňom Závodským
- Ľuboš Kostelanský, analytik TIS, Václav Hřích, riaditeľ AKO (21.10.)
- Jaroslav Pilát, právnik a expert na samosprávy (22.10.)
- Martin Gajdoš, šéf Odboru volieb MV SR (23.10.)
- Hospodárské noviny:
- Diskusia (na BA primátora): Matúš Vallo, Jozef Ráž ml. (9.10.)
-
Doslova s Gogovou (Romana Hlavanda Gogová / 26.10.): Václav Hřích (AKO, riaditeľ), Martin Slosiarik (Focus, riaditeľ)
- JOJ 24: Sekcia Samosprávne voľby
- 8 diskusií kandidátov na župana
- Žilina (1.10.) - 5/6 pozvaných
- Banská Bystrica (1.10.) - 6/6 pozvaných
- Trenčín (6.10.) - 3 pozvaní
- Nitra (8.10.) - 6/6 pozvaných
- Trnava (12.10.) - 6/6 pozvaných (6 mužov)
- Prešov (15.10.) - 4/6 pozvaných (4 muži)
- Košice (19.10). - 5/5 pozvaných (4 muži, 1 žena)
- Bratislava (21.10.) - 5/6 pozvaných (4 muži, 1 žena)
- 2 diskusie kandidátov na primátora
- Košice (19.10.) - 6/6 pozvaných (5 muži, 1 žena)
- Bratislava (20.10.). - 2/2 pozvaní (2 muži - J. Ráž ml., M. Vallo)
-
JOJ24: Volebný špeciál (Lenka Ježová, Lukáš Dzivý, Radovan Antoži / 24.10.):
-
Hostia: Václav Hřích (sociológ, agentúra AKO), Jozef Lenč (politológ), Simona Bubánová, Karol Wolf (odborníci na marketing)
-
- 8 diskusií kandidátov na župana
- Kanál 1: Téma s Petrom Bielikom
- Diskusie s kandidátmi na župana
- Žilina (7.10.): 4/4 pozvaní (2 muži, 2 ženy)
- Bratislava (14.10.): 3/4 pozvaní + 1 náhradník (3 muži, 1 žena)
- Košice (21.10.): 4/4 pozvaní (3 muži, 1 žena)
- Diskusia s kandidátmi na primátora
- Košice (19.10.): 3/4 pozvaní + 1 náhradník (3 muži, 1 žena)
- Diskusie s kandidátmi na župana
- Postoj: Sekcia Komunálne a župné voľby 2026
-
Povolebná debata (Lukáš Kekelák / 26.10.):
-
Martin Hanus (šéfredaktor), Jozef Majchrák (komentátor)
-
-
- Pravda: Sekcia Regionálne voľby (Komunálne voľby, Voľby do VÚC)
- SME: Sekcie Komunálne voľby a Voľby do VÚC
- Ako správne voliť (23.10.)
-
Rozhovor s Martinom Gajdošom, šéf Odboru volieb MV SR (6.10.)
- Diskusia (kandidáti na BA primátora): Matúš Vallo / Jozef Ráž ml. pozvanie neprijal (16.10.)
- Povolebný podcast Dobré ráno (Eva Frantová, Rasťo Iliev / 25.10.):
- Beata Balogová (hlavná komentátorka SME), Radoslav Štefančík (politológ)
-
Povolebná komentátorská Aréna (Jana Krescanko Dibáková / 26.10.):
-
Roman Krpelan (šéfredaktor), Beata Balogová (hlavná komentátorka SME)
-
- STVR: Komunálne voľby a voľby do VÚC
- Diskusie s kandidátmi na župana
- Košice (12.10.) - 6/6 kandidujúci (5 muži, 1 žena)
- Prešov (13.10.) - 8/11 kandidujúci (7 muži, 1 žena)
- Žilina (14.10.2026) - 5/7 kandidujúci (2 muži, 3 ženy)
- Banská Bystrica (15.10.) - 7/7 kandidujúci (7 muži)
- Trenčín (16.10.) - 2/4 kandidujúci (1 muž, 1 žena)
- Nitra (19.10.) - 7/7 kandidujúci (6 muži, 1 žena)
- Trnava (20.10.) - 6/7 kandidujúci (6 muži)
- Bratislava (21.10.) - 7/7 kandidujúci (6 muži, 1 žena)
- Diskusie s kandidátmi na primátora
- Košice (12.10.) - 8/8 kandidujúci (7 muži, 1 žena)
- Prešov (13.10.) - 6/6 kandidujúci (5 muži, 1 žena)
- Žilina (14.10.) - 8/8 kandidujúci (8 muži)
- Banská Bystrica (15.10.) - 6/6 kandidujúci (5 muži, 1 žena)
- Trenčín (16.10.) - 4/4 kandidujúci (3 muži, 1 žena)
- Nitra (19.10.) - 3/4 kandidujúci (2 muži, 1 žena)
- Trnava (20.10.) - 5/5 kandidujúci (3 muži, 2 ženy)
- Bratislava (21.10.) - 2/4 kandidujúci (1 muž, 1 žena)
- Povolebná diskusia (Barbora Kocian, Marek Gudiak) - O 5 minút 12 (25.10.)
- 1. časť: Ján Richter (SMER-ssd), Richard Raši (HLAS-sd), Roman Michalko (SNS) - Michal Truban (PS), Roman Mikulec (Hnutie Slovensko-Za ľudí), Ján Horecký (KDH), Mária Kolíková (SaS) - Milan Uhrík (Republika/predseda), Lászlo Gubík (Maďarská aliancia/predseda), Juraj Šeliga (Demokrati)
- 2. časť: zvolení predsedovia samosprávnych krajov (individuálne) - Juraj Droba (BASK, SaS), Jozef Viskupič (TTSK, PS), Branislav Becík (NRSK, HLAS-sd), Jaroslav Baška (TNSK, SMER-ssd), Erika Jurinová (ZASK, Hnutie Slovensko), Ondrej Lunter (BBSK), Rastislav Trnka (KESK)
- 3. časť: zvolení primátori krajských miest (individuálne) - Matúš Vallo (BA), Eva Nemčovská (TT), Marek Hattas (NR), Ján Forgáč (TN), Peter Fiabáne (ZA), Ján Nosko (BB), František Oľha (PO, Demokrati), Ladislav Lörinc (KE) / Milan Majerský (POSK, KDH/predseda)
- Diskusie s kandidátmi na župana
- TASR/Teraz: Sekcia Komunálne voľby 2026
- TA3: Sekcia Regionálne voľby
- Analýzy kandidátov na župana (politológovia Mária Kočnerová, Martin Klus, Jozef Lenč, Miroslav Řádek; PR expert Gabriel Tóth)
- Trnava (8.9.) - 5 kandidátov (3 muži, 2 ženy)
- Trenčín (8.9.) - 4 kandidáti (3 muži, 1 žena)
- Nitra (15.9.) - 7 kandidátov (6 muži, 1 žena)
- Žilina (17.9.) - 7 kandidátov (4 muži, 3 ženy)
- Banská Bystrica (29.9.) - 7 kandidátov (7 mužov)
- Prešov (6.10.) - 10/11 kandidátov (9 muži, 1 žena / 1 žena)
- Košice (13.10.) - 6 kandidátov (5 muži, 1 žena)
- Bratislava (20.10.) - 7 kandidátov (6 muži, 1 žena)
- Analýzy kandidátov na primátora (politológovia Mária Kočnerová, Martin Klus, Jozef Lenč, Miroslav Řádek)
- Trnava (10.9.) - 5 kandidátov (3 muži, 2 ženy)
- Trenčín (10.9.) - 4 kandidáti (3 muži, 1 žena)
- Nitra (17.9.) - 4 kandidáti (3 muži, 1 žena)
- Žilina (24.9.) - 8 kandidátov (8 mužov)
- Banská Bystrica (1.10.) - 6 kandidátov (5 mužov, 1 žena)
- Prešov (8.10.) - 6 kandidátov (5 mužov, 1 žena)
- Košice (15.10.) - 8 kandidátov (7 mužov, 1 žena)
- Bratislava (21.10.) - 4 kandidáti (3 muži, 1 žena)
- Rozhovory (BA, kandidáti na primátora): Jozef Ráž ml. (17.10.), Matúš Vallo (21.10.)
- Volebné štúdio (Diana Štrusová, Braňo Král):
- Silvia Porubänová (sociologička), Michal Ruttkay (odborník na marketing), Maroš Pavlovič (expert na správne právo), Gabriel Tóth (odborník na PR komunikáciu), Martin Klus (politológ) / Juraj Droba (zvolený župan BASK)
- Povolebná diskusia (Diana Štrusová, Braňo Král): Voľby 2026 (25.10.)
- Ján Richter (SMER-ssd), Richard Raši (HLAS-sd), Roman Michalko (SNS) - Ivan Štefunko (PS), Marián Čaučík (KDH), Mária Kolíková (SaS) - Milan Uhrík (Republika/predseda)
- Analýzy kandidátov na župana (politológovia Mária Kočnerová, Martin Klus, Jozef Lenč, Miroslav Řádek; PR expert Gabriel Tóth)
- 360-tka:
- Diskusie v krajských mestách (na primátora + na župana) v spolupráci s Nadáciou Zastavme korupciu a Demagóg
- Prešov (29.9.) - 3/6 kandidujúci (3 muži) + 1/11 kandidujúci (1 muž)
- Košice (1.10.) - 3/8 kandidujúci (3 muži) + 1/6 kandidujúci (1 muž)
- Nitra (5.10.) - 2/4 kandidujúci (2 muži)
- Banská Bystrica (6.10.) - 2/6 kandidujúci (1 muž, 1 žena)
- Žilina (12.10.) - diskusia zrušená
- Trnava (15.10.) - 2/6 kandidujúci (1 muž, 1 žena) a 2/7 kandidujúci (2 muži)
- Trenčín (19.10.) - 2/4 kandidujúci (2 muži) + 1/4 kandidujúca (1 žena)
- Bratislava (21.10.) - 1/7 kandidujúci (1 muž) + 1/4 kandidujúci (1 muž)
- Volebné štúdio (Gabriela Kajtárová, Michal Kovačič / 24.10.): Michal Vašečka (sociológ), Richard Rybníček (bývalý primátor Trenčína)
- Diskusie v krajských mestách (na primátora + na župana) v spolupráci s Nadáciou Zastavme korupciu a Demagóg
-
Transparency International Slovensko:
- INFOVOLBY: [email protected]
- Organizácia volieb
- Médiá
- Volebná kalkulačka (pre BA a KE)
- MEMO 98: memo98.sk, [email protected]