Ako pokrývali kandidátov a ďalšie politické subjekty v online médiách a iných zdrojoch počas 3,5 týždňa (od 26. februára do 20. marca 2024)? (Foto: TV Joj)
Táto správa nadväzuje na predchádzajúce dve správu a analyzuje zobrazenie prezidentských kandidátov ako aj niektorých iných politických subjektov (politických strán, hnutí, a oficiálnych predstaviteľov štátu (prezident SR, vláda SR) v hlavných politických sekciách sledovaných 10 online médií a iných zdrojov. Pre účely monitoringu a prezentácie sme ich rozdelili do 3 základných kategórií:
- Spravodajské informačné weby, resp. online verzie tradičných tlačených denníkov (Aktuality, Postoj a Denník N, Pravda, SME);
- Bulvárne online zdroje (Čas, Pluska);
- Online zdroje s dlhodobo problematickým obsahom (E-report, Hlavné správy, Infovojna).
Vybrané médiá a iné zdroje sme monitorovali počas 3,5 týždňa záverečnej fázy kampane (26.2. - 20.3.2024), pričom sledovanými kritériami boli priestor, ktorý médiá venovali sledovaným subjektom, ako aj spôsob (pozitívny, neutrálny, negatívny), akým boli prezentované.
HLAVNÉ ZISTENIA
Najzobrazovanejším politickým subjektom bola v každom zo sledovaných online médií a iných zdrojov vláda SR – zo sledovaných 3 kategórií najviac v bulvárnych online médiách - 38,6%. Pri pohľade na jednotlivé médiá a zdroje, najviac podielu správ jej venovali Čas.sk (44,5%) a E-report (39,3%), najmenej Pravda.sk (19,5%). Podobne vysoký podiel pre vládu je na Slovensku dlhodobým trendom – podobný obraz je viditeľný aj v televíziách, kde je podiel zvyčajne ešte vyšší, až nad úroveň 50%.
Obraz vlády bol vo väčšine z monitorovaných zdrojov kritický (podiel kritických informácii voči pozitívnym bol väčší) – výnimkou boli Aktuality a Denník N, kde dominovali kritické informácie. Naopak, v zdrojoch s problematickým obsahom bol obraz vlády iný, najpozitívnejší na Infovojna.
Online médiá a iné zdroje venovali voľbám výrazne viac priestoru ako TV spravodajstvo (v priemere za všetky televízie to bolo iba 4,2% spravodajského priestoru) – pokiaľ ide o celkový priestor, najviac volebných materiálov vyprodukoval zdroj s problematickým obsahom, E-report (61). Nasledovali SME (59) a Pravda (47). Pokiaľ ide o podiel, najväčší podiel volebných materiálov sme zaznamenali v Pravde (58%), okolo 25-33% vo viacerých médiách (Denník N, SME, Aktuality, Pluska), zatiaľ čo v bulvárnom Čase to bolo najmenej (11%).
Peter Pellegrini bol v sumáre každej zo sledovaných 3 skupín médií a iných zdrojov najprezentovanejším kandidátom, získal medzi 31-35% priestoru. Druhým najzobrazovanejším bol Ivan Korčok (s priestorom na úrovni 17-26%) a Andrej Danko (22%) – ten bol v sumáre druhým najzobrazovanejším kandidátom v skupine bulvárnych online médií (Čas a Pluska).
Prezidentskí kandidáti v spravodajských weboch, a v online verziách tlačených médií (Aktuality, Denník N, Postoj, Pravda, SME - spoločne)
Prezidentskí kandidáti v bulvárnych online médiách (Čas, Pluska - spoločne)
Prezidentskí kandidáti v online zdrojoch s problematickým obsahom (E-report, Hlavné správy, Infovojna - spoločne)
Peter Pellegrini, bol najprezentovanejší kandidát v 8 individuálnych médiách a iných zdrojoch, v Pravde získal mierne viac Ivan Korčok a na Infovojne dominoval Štefan Harabin.
Rozdiel bol v spôsobe - zatiaľ čo Peter Pellegrini bol kritizovaný v tradičných médiách a pozitívne prezentovaný v zdrojoch s problematickým obsahom, Ivan Korčok bol veľmi negatívne, často ad-hominem zobrazovaný v zdrojoch s problematickým obsahom, inde to bolo prevažne neutrálne.
Tradičné médiá prezentovali predovšetkým vecné informácie, bulvár sa voľbám venoval len veľmi okrajovo (Čas), alebo z pohľadu politických pikantérií, ľahkých tém, prípadne kontroverzií (Pluska).
V zdrojoch s problematickým obsahom (predovšetkým Infovojna a E-report) sme pravidelne zaznamenali spôsob, ktorý svojou jednostrannosťou, systematickým používaním hanlivej terminológie, či účelovej interpretácie spoločenských udalostí bez náležitého kontextu, často priamo popieral základné novinárske štandardy, vrátane etických.
Celá správa aj grafy sú v pdf dostupné na webe MEMO 98.