Ako pokrývali kandidátov v spravodajstve televízií (RTVS, TV Markíza, TV JOJ a TA3) od 26. februára? Bola téma prezidentských volieb v spravodajstve prítomná? Viac či menej ako parlamentných volieb 2023? Ako TV pristupujú k favoritom volieb? Foto: Rádio Vlna
Úvod
Je smutným faktom, že dôvera v médiá je na Slovensku dlhodobo veľmi nízka - len 27%, čo Slovensko radí takmer na chvost (44 zo 46 krajín, pričom nižšie sú len Maďarsko a Grécko, na čele rebríčka je Fínsko so 69%, v prvej desiatke sú ďalšie tri severské krajiny).
Okrem faktu, že tieto čísla odzrkadľujú aj rozvetvenú sieť zdrojov s problematickým obsahom (tzv. dezinfo scéna), ktoré sú pre mnohých ľudí časťou mediálneho priestoru a logicky znižujú jeho celkovú dôveryhodnosť, zaujímavé je aj rozmenenie čísel na drobné. Reuters Institute vo svojej Digital News Report 2023 (Slovakia) uvádza, že z 15 hodnotených slovenských médií bola dôvera prevažujúcim hodnotením až u 11 z nich (opačne dopadli len bulvárnejšie médiá - Nový čas, Plus, Topky a Refresher).
Digital News Report 2023 (World) zároveň jednoznačne poukazuje na súvislosť medzi vysokou frekvenciou, s akou médiá čelia kritike, a následnou nízkou dôverou v ne. Slovensko sa uvádza ako jeden z exemplárnych prípadov, kde médiá čelia neustálemu tlaku a kritike zo strany politikov - v jednej línii s USA, Maďarskom a Tureckom (Slovensko má štvrtý najvyšší podiel kritiky médií zo strany politikov).
Hlavné zistenia
Naša druhá monitorovacia správa v súvislosti s prezidentskými voľbami analyzuje prezentáciu prezidentských kandidátov v hlavných spravodajských reláciách RTVS, TV Markíza TV Joj a TA3 počas 11 dní záverečnej fázy kampane (26.2.-7.3.2024).
Správa zároveň prináša analýzu mediálnej prezentácie aj niektorých iných politických subjektov – politických strán, hnutí, a ako aj predstaviteľov štátu (prezident SR, vláda SR). Sledovanými kritériami bol priestor, ktorý médiá venovali sledovaným subjektom, ako aj spôsob (pozitívny, neutrálny, negatívny), akým boli prezentované.
Kandidáti
Peter Pellegrini bol v sumáre televízií najprezentovanejším politikom spomedzi kandidátov, získal 29,2% priestoru (13 minút a 1 sekunda) venovaného týmto politikom (aj ako predstaviteľom strán, aj v iných funkciách). Druhým najzobrazovanejším bol Igor Matovič (19,9%), tretím Andrej Danko (18,9%), teda predstavitelia parlamentných strán. Nasledoval prvý občiansky kandidát Ivan Korčok s priestorom na úrovni 10,4% (4 minúty 39 sekúnd).
Peter Pellegrini ťažil z pozície predsedu NR SR, v ktorej získal 56,2% jeho priestoru (7 minút 19 sekúnd) – 22,1% získal ako predstaviteľ strany HLAS-sd a 21,6% ako kandidát. Potvrdzuje sa zistenie z našej správy č. 1 (zo 4. marca), ktorá analyzovala obsah postov na Facebooku počas prvých šiestich týždňov kampane – takmer 60% postov Petra Pellegriniho bolo spojených s výkonom oficiálnej funkcie.
Ivan Korčok a Peter Pellegrini boli z kandidátov prezentovaní najpozitívnejšie (v kontexte celého pokrytia, nielen času venovaného kandidatúre). U Ivana Korčoka to bolo v TV JOJ, TV Markíza aj TA3, u Petra Pellegriniho výrazne v TA3. Naopak, najkritizovanejším bol predseda SNS Andrej Danko, najviac v TV JOJ.
Pokiaľ ide len o priestor venovaný politikom výlučne v pozícii „kandidát“, tu bola najväčšia pozornosť venovaná Ivanovi Korčokovi – 23,5% z tohto času. V sumáre všetkých televízií nasledovali Igor Matovič a Milan Náhlik.
Iné subjekty
Najzobrazovanejším politickým subjektom bola v sumáre televízií (a aj v každej z televízií) vláda SR – celkovo so 47,7%. Najviac priestoru jej venovali RTVS (52,6%) a TA3 (51,1%), najmenej TV Markíza (41,3%).
Prezidentka Zuzana Čaputová dostala v sumáre televízií 4,3%, najviac v TA3 (7,3%), najmenej v RTVS (3,1%).
Predseda parlamentu Peter Pellegrini dostal dostala v sumáre televízií 2,9%, najviac v TA3 a TV JOJ (4,3%), najmenej v RTVS (1,8%).
Celá správa v pdf je dostupná na webe MEMO 98.