Aj počas prebiehajúcich volieb do Európskeho parlamentu (8. jún 2024) Transparency International Slovensko (TIS) sleduje transparentnosť financovania volebnej kampane.
Tu sú hlavné zistenia, ktoré je možné nájsť na stránke Transparency International Slovensko:
V rámci hodnotenia Transparency skúmala 16 kritérií od kvality vykazovania transakcií na povinných transparentných účtoch, cez spôsob financovania kampaní, dodržiavanie základných zákonných náležitostí až po zabezpečenie základnej informovanosti voličov o strane, kandidátoch a kampani. Pre lepšiu prehľadnosť boli posudzované strany roztriedené na princípe semafora do troch skupín: transparentná zelená kampaň, oranžová kampaň s výhradami a netransparentná červená kampaň. Súčasťou hodnotenia bol aj test funkčnosti komunikačných kanálov strany. Na otázku potenciálneho voliča na oficiálny email zareagovalo 5 z 12 strán, cez sociálnu sieť odpovedali iba dve.
Podobne ako v jesenných parlamentných voľbách alebo nedávnych prezidentských voľbách ani teraz nemožno kampaň celkovo označiť za transparentnú. Transparency opäť zaznamenala negatívne praktiky smerujúce najmä k zneprehľadneniu výdavkov a tým k oslabeniu verejnej kontroly.
Rezervy má aj najvyššie hodnotená kampaň Progresívneho Slovenska (skóre 80%). To nakúpilo väčšinu štvrť miliónovej bilbordovej kampane cez jedinú hromadnú agentúrnu faktúru. Strana však bola ochotná poskytnúť Transparency podrobný rozpis bilbordov, no nesúhlasila s jeho zverejnením.
Kresťanskí demokrati (77%) majú v kampani najviac veľkých darcov nad 10-tisíc eur, najväčším je súčasný europoslanec Ivan Štefanec, ktorý prispel strane sumou 120-tisíc eur. Podiel veľkých darov prekročil hranicu 25% príjmov, čo Transparency vníma už ako možný rizikový faktor.
Predseda SaS Richard Sulík najprv prisľúbil vyplnenie rozšíreného majetkového priznania, ktoré Transparency rozoslala kandidujúcim stranám. Nesúhlasil však s jeho zverejnením, čo odôvodnil zlou bezpečnostnou situáciou po pokuse o atentát na premiéra Roberta Fica. Napokon ho Transparency nezaslal vôbec. Urobili tak však traja iní lídri eurokandidátok: Ľudovít Ódor (PS), Miriam Lexmann (KDH) a Jaroslav Naď (Demokrati). Je to posun oproti jesenným parlamentným voľbám, kedy vyplnili formulár iba dvaja predsedovia väčších strán.
Strany investovali do kampane zatiaľ spolu 5,4 milióna eur, čo je už teraz viac ako náklady z predošlej eurokampane z roku 2019 (4,9 mil. eur). Najväčšiu kampaň pritom zrejme bude mať najsilnejšia vládna strana Smer, ktorá doteraz minula 1,25 milióna eur. Hodnotenie netransparentnej kampane si vyslúžila najmä kvôli takmer úplnému únosu kampane do prostredia vlastnej agentúry. Strana platí väčšinu kampane cez hromadné zálohové agentúre platby, ktoré sú popísané iba všeobecne ako „organizačno-technické zabezpečenie volieb“.
Hodnotenia všetkých strán je možné nájsť na tomto linku.