Koľko poslancov si volíme do EP? Odkedy a ako prebieha volebná kampaň? Ako zistím, že som zapísaná/ý vo voličskom zozname? Ako sa rozdeľujú mandáty? Komu a na aké číslo volať, keď mám problém vo volebný deň? Má Európsky parlament zastúpenie na Slovensku?
Prečo voľby?
Voľby do Európskeho parlamentu (ako aj iné voľby, napr. voľby zástupcov do Národnej rady Slovenskej republiky, komunálne či prezidentské voľby) sa konajú na základe všeobecného (bez rozdielu pohlavia), rovného (každý hlas má rovnakú váhu), priameho volebného práva (každý volič musí voliť osobne, výnimka sa pripúšťa pri osobách s telesným postihnutím alebo pri takých, ktoré nemôžu čítať alebo písať) tajným hlasovaním (teda za „plentou“ a následne zatvorenou obálkou do volebnej urny).
Kedy budú voľby?
Voľby do Európskeho parlamentu (ďalej ako EP) budú, tak ako je tomu od roku 2004, prebiehať iba v jeden deň. Presnejšie, voľby sa uskutočnia v sobotu 8. júna 2024 od 7:00 hod. do 22:00 hod.
Koho vlastne volíme?
Na základe volieb do EP občania Slovenskej republiky volia svojich zástupcov v Európskom parlamente. Volíme si celkovo 15 poslancov (najviac poslancov má Nemecko, 96 poslancov).
Európsky parlament, alebo EP, sa od najbližších volieb bude skladať zo 720 volených zástupcov (doteraz 705), ktorí sú volení na päť rokov. Poslanci ako zástupcovia občanov vykonávajú mandát im zverený podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní žiadnymi príkazmi (tzv. zákaz imperatívneho mandátu).
V histórii samostatnej Slovenskej republiky ide v poradí o piate voľby do EP – po našom vstupe do 1. mája 2004 (2004, 2009, 2014 a 2019).
Aké boli výsledky posledných volieb do EP na Slovensku?
Pri posledných voľbách v roku 2019 sa do Európskeho parlamentu dostalo celkovo 6 strán a rozdelili si 14 poslaneckých mandátov:
- Koalícia PS-SPOLU: 20,11% (4 mandáty, 2+2)
- SMER-SD: 15,72% (3 mandáty)
- Kotlebovci-ĽSNS: 12,07% (2 mandáty)
- KDH: 9,69% (2 mandát)
- SaS: 9,62% (2 mandát)
- OĽaNO: 5,25% (1 mandát)
Aká bola účasť na predchádzajúcich voľbách do EP na Slovensku?
Na Slovensku boli doteraz voľby do EP na okraji záujmu občanov Slovenska. Volebná účasť rastie iba pomaly, najvyššia bola pri posledných voľbách (22,74%), najnižšia vo voľbách do EP v roku 2014 (13,05%), čo bola podobne ako pri voľbách 2009 a 2004, najnižšia účasť zo všetkých členských štátov EÚ.
Čo je volebná kampaň?
Volebná kampaň je akákoľvek činnosť politickej strany, koalície politických strán a kandidátov, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu.
Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety.
Môže sa vo volebnej kampani zúčastniť aj niekto iný?
Nie, činnosť iných subjektov ako ustanovených vyššie na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov sa v čase ustanovenom na volebnú kampaň zakazuje.
Pôvodne to bolo možné - niekto iný bol definovaný ako "tretia strana". V prezidentských voľbách 2019 (a aj v iných voľbách od roku 2014) bola možná aj ich činnosť na podporu, alebo v neprospech kandidátov.
Za tretiu stranu boli považovaná fyzická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je zaevidovaná Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ŠKV).
Zoznam tretích strán následne ŠKV zverejňovala na svojom webovom sídle, a vždy osobitne pre každé voľby.
Tretia strana mohla na volebnú kampaň vynaložiť najviac 100 000 eur, a ak išlo o voľby do orgánov územnej samosprávy (VÚC), najviac 25 000 eur. Finančné prostriedky určené na volebnú kampaň musela tretia strana viesť na osobitnom transparentnom bankovom účte.
Treťou stranou však nemohli byť niektoré špecifikované subjekty ako:
a) štát, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok;
b) právnická osoba, ktorej zriaďovateľ alebo zakladateľ je štát, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok;
c) právnická osoba, v ktorej má majetkovú účasť štát, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok;
d) verejnoprávna inštitúcia a právnická osoba zriadená zákonom;
e) fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky;
f) právnická osoba, ktorá má sídlo v zahraničí.
Túto časť zákona však zákonodarný zbor po voľbách zrušil (zákonom č. 208/2019 Z.z., ktorý novelizoval zákon č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani). Od polovice júla 2019 tak pri žiadnej kampani nie je možná reálna aktivita iných ako priamo kandidujúcich subjektov, či kandidátov.
Koľko trvá volebná kampaň?
Volebná kampaň začala 10. februára 2024, dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb. Rozhodnutie predsedu NR SR Petra Pellegriniho (č. 12/2024) bolo v Zbierke zákonov zverejnené v tento deň.
Kampaň sa končí 48 hodín pred dňom volieb, teda 5. júna 2024 o 24:00. Vtedy začína volebné moratórium.
Čo je volebné moratórium?
Moratórium začína platiť 48 hodín pred dňom volieb, teda vo štvrtok 6. júna o 00:00. Trvá až do zatvorenia volebných miestností - teda do 22:00 v sobotu 8. júna 2024.
Počas obdobia moratória je zakázané zverejňovať informácie o kandidátoch na prezidenta v ich prospech alebo neprospech v rozhlasovom vysielaní, v televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických publikáciách, neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve.
Ako prebieha kampaň v elektronických médiách?
Zákon č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani rozlišuje v tejto súvislosti politickú propagáciu a diskusné programy. Zároveň zákon rozlišuje režim medzi verejnoprávnym vysielateľom (RTVS) a oprávnenými vysielateľmi (súkromné elektronické médiá) - RTVS je povinná, zatiaľ čo súkomné médiá majú možnosť sa kampane zúčastniť.
Zákon o volebnej kampani zároveň stanovuje začiatok vysielania politickej propagácie a volebných diskusií na 21 dní pred dňom konania volieb a jeho koniec na 48 hodín predo dňom konania volieb - teda na obdobie od 18.5.2024 (od 0:00 hod.) do 5.6.2024 (do 23:59 hod.).
RTVS (Rádio a televízia Slovenska), presnejšie obe časti - Slovenská televízia a Slovenský rozhlas sú povinné na kampaň vyhradiť každý najviac po 30 minút vysielacieho času pre kandidujúci subjekt (strana, či koalícia). Celkovo však maximálne 10 hodín vysielacieho času pre politickú reklamu celkovo. Vzhľadom na to, že v týchto voľbách celkovo kandiduje 24 strán a koalícií, na jednu stranu vychádza 25 minút.
RTVS musí zabezpečiť zreteľné označenie a oddelenie tohto vysielania od ostatných relácií odvysielaním oznamu, že ide o platené vysielanie. Zodpovednosť za obsah politickej reklamy majú kandidujúce politické strany alebo koalície.
Obe verejnoprávne média zároveň vyhradia po 10 hodín vysielacieho času na diskusné relácie, a to tak 10 hodín v televízií, ako aj 10 hodín v rozhlase.
Súkromné médiá môžu na kampaň vyhradiť takisto najviac po 30 minút vysielacieho času pre kandidujúci subjekt (strana, či koalícia), maximálne však (rovnako ako RTVS) 10 hodín vysielacieho času – teda platí to isté, čo pri verejnoprávnej RTVS, teda, že na jednu stranu vychádza 25 minút. Aj súkromné médiá musia zreteľné označiť a oddeliť takéto vysielanie od ostatných relácií odvysielaním oznamu, že ide o platené vysielanie.
Náklady na kampaň v médiách uhrádzajú kandidujúce politické strany alebo koalície. Médiá sú povinné zabezpečiť pre všetkých kandidátov rovnaké podmienky nákupu vysielacieho času a rovnaké cenové a platobné podmienky.
Dôležité je, že za politickú reklamu sa nepovažujú bežné spravodajské a publicistické relácie, pokiaľ sa realizujú spôsobom ako v čase mimo kampane. Médiá sú však povinné zabezpečiť, aby spravodajské a publicistické relácie boli vyvážené a nestranné.
Oprávnení vysielatelia (teda súkromné elektronické médiá) môžu v období, v ktorom je povolené vysielať politickú propagáciu (18.5.-5.6.2024), vysielať aj špeciálne diskusné programy s zástupcami kandidujúcich strán a koalícií len v prípade, ak ich zaradenie do programovej štruktúry na toto obdobie schválila Rada pre mediálne služby.
Podrobný popis pravidiel aj právneho rámca prináša Rada pre mediálne služby (RMS) na svojej stránke, kde zároveň zverejnila aj projekty diskusných programov elektronických médií počas volebnej kampane pred voľbami do EP 2024. Štyri médiá predložili takéto projekty (TA3, JOJ24, Rádio Expres, Rádio Frontinus).
Všetky diskusie a rozhovory (hostia, aj link) počas trvania kampane, a to ako televízne a rozhlasové, tak aj rešpektovaných online médií naájdete v sekcii Médiá.
Koľko môžu strany vo volebnej kampani minúť?
Strany môžu na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac 3 000 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty.
Do tejto sumy sa započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu strany, ktoré strana na svoju propagáciu vynaložila v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb (teda od 14. augusta 2023), a aj rozdiel medzi cenou daru alebo iného bezodplatného plnenia uvedenou v zmluve a cenou obvyklou v tomto období.
Ak sa politická reklama, inzerát alebo program zverejnili alebo odvysielali bezplatne alebo za zníženú cenu u iného vysielateľa ako v Rozhlase a televízii Slovenska, započítava sa do uvedenej sumy ich obvyklá cena.
Za náklady strany na volebnú kampaň sa považuje súčet všetkých finančných prostriedkov, darov a iných bezodplatných plnení oceniteľných peniazmi, ktoré strana vynaloží na úhradu platenej inzercie alebo reklamy, na úhradu politickej reklamy, na úhradu za zhotovenie reklamných plagátov, letákov, iných propagačných materiálov a predmetov a akýchkoľvek ďalších plnení spojených s volebnou kampaňou.
Finančné prostriedky určené na volebnú kampaň musí strana viesť na osobitnom transparentnom bankovom účte, pričom osobitný účet musí politická strana zriadiť pre každú volebnú kampaň samostatne. Výpisy z účtu musí strana uchovávať 5 rokov od ich vydania.
Čísla účtov je možné nájsť na stránke Ministerstva vnútra SR.
Ako sa verejnosť dozvie o tom koľko strany vo volebnej kampani minuli?
Politická strana je povinná vyhotovovať záverečnú správu o nákladoch na volebnú kampaň (takisto aj o nákladoch na kampaň do NR SR).
Politická strana je povinná doručiť najneskôr v 30. deň po vykonaní volieb záverečnú správu MV v listinnej a elektronickej podobe. Záverečnú správu politickej strany zverejní MV na svojom webovom sídle do 30 dní od jej doručenia v listinnej podobe a je prístupná verejnosti na 5 rokov.
Záverečné správy o nákladoch politických strán a prehľady nákladov tretích strán na volebnú kampaňvo voľbách do EP v roku 2019 je možné nájsť na stránke Ministerstva vnútra SR.
Čo je volebná kaucia?
Volebná kaucia bola ako nový inštitút zavedená zákonom o voľbách do NR SR z roku 2004 (č. 333/2004 Z.z.). Cieľom jej zavedenia bolo zabrániť „triešteniu politickej reprezentácie občanov“, ako aj odradiť od realizácie pasívneho volebného práva politické strany, ktoré nemali záujem kandidovať vo voľbách z dôvodu vážnych politických ambícií presadzovania záujmov časti spoločnosti, ale skôr z dôvodu verejnej prezentácie svojich súkromných záujmov; tiež z dôvodu, že s takouto prezentáciou sú spojené reálne náklady na výkon volieb z verejných zdrojov (tlač volebných lístkov a pod.
Politická strana alebo koalícia, vo výške 1 700 eur, uhradí kauciu najneskôr 90 dní predo dňom volieb. Kaucia sa uhrádza na osobitný účet, ktorý na tento účel zriadi ministerstvo. Ministerstvo vráti uhradenú kauciu do jedného mesiaca po vyhlásení výsledku volieb tej politickej strane alebo koalícii, ktorá získala aspoň dve percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu.
Je možné voliť, ak budem v čase volieb mimo bydliska, ale na Slovensku?
Áno je to možné.
Ak volič nebude môcť voliť vo volebnom okrsku, v ktorom je zapísaný do zoznamu voličov (v mieste jeho trvalého bydliska), môže požiadať obec v mieste jeho trvalého bydliska o vydanie voličského preukazu (volič by mal vedieť vopred, že vo volebný deň nebude takpovediac doma, aby si mohol voličský preukaz vybaviť vopred). Žiadosť o vydanie voličského preukazu je možné podať najskôr 45 dní (v stredu 24. apríla 2024), najneskôr v posledný pracovný deň predo dňom konania volieb (v piatok 7. júna 2024) v úradných hodinách obce. Voličský preukaz ho následne oprávňuje na zápis do zoznamu oprávnených voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku na celom území Slovenska, ktorý vykoná volebná komisia v okrsku kde sa volič rozhodne využiť právo voliť.
Kde budú voľby (kam mám ísť voliť)?
Volebný akt sa odohráva vo volebnej miestnosti. To, do ktorej kto patrí, sa každý dozvie z oznámenia „Oznámenie o mieste a čase konania volieb“, ktoré by mu obecný úrad mal doručiť najneskôr 25 dní predo dňom volieb (teda najneskôr v utorok 14. mája 2024) do miesta jeho trvalého bydliska. V ňom je uvedený čas konania volieb, volebný okrsok a miesto (konkrétna volebná miestnosť), kde môže volič voliť, s uvedením presnej adresy tejto volebnej miestnosti.
Ak by náhodou občan toto oznámenie nedostal, je nutné sa informovať na príslušnom (vlastnom) obecnom úrade.
Ako zistím, že som zapísaná/ý vo voličskom zozname?
Volič si môže v úradných hodinách obecného úradu overiť, či je zapísaný v stálom zozname (vedie ho obec a z neho vyhotoví zoznam voličov, ktorý odovzdá najneskôr dve hodiny pred začatím hlasovania príslušnej okrskovej komisii). Môže požadovať doplnenie údajov, príp. vykonanie opráv. Obec je povinná žiadosti vyhovieť alebo do troch dní písomne oznámiť voličovi dôvody, pre ktoré žiadosti nemôže vyhovieť.
Čo mám robiť, ak obecný úrad nevykonal doplnenie, či zmenu mojich údajov?
Ak sama obec neodstráni chyby, či nedostatky v stálom zozname, môže sa dotknutý volič obrátiť na okresný súd príslušný podľa volebného okrsku s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo doplnení do stáleho zoznamu. Súd musí rozhodnúť do troch dní od podania návrhu, pričom proti takému rozhodnutiu už nie je možný opravný prostriedok.
Na základe rozhodnutia súdu vykoná zmenu v stálom zozname obec, v deň volieb vykoná zmenu v zozname voličov okrsková volebná komisia.
Je možné voliť, ak budem v čase volieb v nemocnici alebo inak neschopná/ý prísť do volebnej miestnosti?
Je to možné.
Ak sa volič nemôže dostaviť do volebnej miestnosti a zdržiava sa v čase voľby v obci, kde má trvalý pobyt, alebo má voličský preukaz (viď vyššie), môže požiadať okrskovú volebnú komisiu (podľa oznámenia, ktoré prišlo každému voličovi domov, by mal každý volič poznať svoju komisiu, príp. ak má volič voličský preukaz, môže požiadať ktorúkoľvek volebnú komisiu), aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti – doma či v nemocnici (tam však iba v prípade, že má volič voličský preukaz, resp. ak sa nemocnica nachádza v obvode jeho trvalého bydliska). V takom prípade komisia vyšle k voličovi 2 svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou.
Za voliča, ktorý nemôže pre zdravotné postihnutie sám vložiť obálku do volebnej schránky, môže ju na jeho požiadanie a v jeho prítomnosti do nej vložiť iný volič, nie však člen okrskovej volebnej komisie.
Je možné voliť, ak budem v čase volieb vo väzbe?
Ak bude niekto počas volieb v celách policajného zaistenia, v miestach kde sa vykonáva väzba, prípadne disciplinárny trest väzenia (teda ešte nebol právoplatne odsúdený), volebné právo nestráca. Ak nebol v takomto zariadení vytvorený osobitný volebný okrsok, okrsková volebná komisia v spolupráci s vedúcim príslušného zariadenia zabezpečí možnosť voliť prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, sprevádzanú aspoň dvoma členmi okrskovej volebnej komisie.
Na základe nálezu Ústavného súdu z 11. februára 2009 (uverejnené v Zbierke zákonov 1. apríla 2009 pod č.126/2009 Z.z.) voliť môže aj občan, ktorý si na základe právoplatného rozsudku odpykáva v miestach výkonu trestu uložený trest. Zmenila sa tak predchádzajúca úprava, podľa ktorej bol doteraz výkon trestu odňatia slobody považovaný za prekážku volebného práva.
Ako mám voliť, keď som nevidiaca/i?
V tomto prípade (rovnako je tomu, ak niekto nevie písať alebo z iných dôvodov čítať, príp. pre telesné postihnutie) je možné vziať so sebou za „plentu“ (volebná kabínka - priestor, kde sa vyplňuje hlasovací lístok) iného voliča (nie však člena okrskovej volebnej komisie), aby mu pomohol s úpravou hlasovacieho lístka, vložením do obálky, príp. vhodením do volebnej schránky.
Čo si potrebujem so sebou vziať do volebnej miestnosti?
V zásade je úplne postačujúce mať pri sebe občiansky preukaz (žiadny iný preukaz totožnosti, ako napr. cestovný pas, nie je prípustný). Pero, ktoré bude nutné pri označovaní hlasovacieho lístku, bude vo volebnej miestnosti priamo „za plentou“ (volebná kabínka - priestor, kde sa vyplňuje hlasovací lístok).
Čo robiť v prípade, že pri sebe nemám občiansky preukaz?
Ak niekto pri sebe vo volebnej miestnosti nemá občiansky preukaz, už dlhší čas (už podľa predchádzajúceho zákona o voľbách z roku 2004) neplatí možnosť, aby mu boli vydané hlasovacie lístky, ak ho spoznal aspoň jeden z členov volebnej komisie, alebo ak preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb, ktoré sú známe komisii (tieto možnosti poskytoval starý zákon o voľbách do NR SR č. 80/1990 Zb.).
Preto v prípade, že si volič svoj občiansky preukaz nepriniesol, jedinou možnosťou je vrátiť sa poň a prísť ešte raz.
Čo má volič robiť vo volebnej miestnosti?
- Preukáže svoju totožnosť. Okrsková volebná komisia zakrúžkuje poradové číslo voliča v zozname voličov a vydá mu hlasovacie lístky (24) a obálku 1. Prevzatie hlasovacieho lístka
a obálky potvrdí volič v zozname voličov vlastnoručným podpisom. Ak sa volič dostavil s voličským preukazom, volebná komisia ho zapíše do zoznamu voličov a nechá si jeho voličský preukaz, ktorý pripojí k zoznamu voličov. Voliča, ktorý sa dostavil s preukazom totožnosti, no nie je zapísaný v zozname voličov, dopíše volebná komisia do zoznamu voličov na základe jeho občianskeho preukazu. - Zoberie lístky a obálku a odoberie sa za „plentu“ (volebná kabínka - priestor na úpravu hlasovacieho lístka), ktorá je voľná.
- „Za plentou“ vloží do obálky iba jeden hlasovací lístok. Na hlasovacom lístku, ktorý vkladá do obálky, môže zakrúžkovať dvoch konkrétnych kandidátov, ktorým dáva prednosť (tzv. prednostný hlas alebo krúžkovanie).
- Po vyjdení spoza „plenty“ vhodí zalepenú obálku do volebnej schránky (urny).
Čo v prípade, ak sa pri vyberaní strany alebo pri označovaní kandidátov pomýlim?
Na požiadanie voliča mu komisia vydá za nesprávne upravené hlasovacie lístky iné. Zákon nijakým spôsobom neobmedzuje počet pomýlení a vydaní nových lístkov.
Čo ak záverečná hodina na ukončenie hlasovania uplynula práve, keď stojím v rade pred ňou?
V takom prípade je ešte možné odvoliť – od momentu, keď uplynie záverečná hodina hlasovania (teda 22.00) však môžu hlasovať už len voliči, ktorí boli práve vtedy vo volebnej miestnosti alebo pred ňou.
Čo sú prednostné hlasy a ako sa posudzujú?
Tzv. prednostné hlasovanie je bežné a typické pre voľby politických strán a koalícii, v ktorých si volič vyberá politickú stranu alebo koalíciu. Prostredníctvom prednostného hlasu má však zároveň možnosť do istej miery rozhodovať aj o poradí jednotlivých kandidátov. Zakrúžkovaním konkrétneho kandidáta ho tak môže uprednostniť pred ostatnými, a pomôcť mu, aby sa za určitých okolností „posunul“ na vyššie, teda zvoliteľnejšie miesto na kandidátke.
Pri voľbách do NR SR je možné zakrúžkovať najviac dvoch kandidátov (pri voľbách do NR SR to boli štyria kandidáti), pričom kandidát sa posunie na najvyššie miesto kandidátnej listiny, ak získal najmenej 3% prednostných hlasov z celkového počtu hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu.
Napr.: strana X získala celkovo 1000 hlasov, z nich 50 voličov zakrúžkovalo konkrétneho kandidáta ZZ (pôvodne na 8. mieste kandidátky) – keďže kandidáta zakrúžkovalo 5% z celkového počtu hlasov pre stranu (teda viac ako požadované 3%), dôsledkom by bolo, že sa kandidát ZZ posunie z 8. na 1. miesto kandidátky (samozrejme ak iní kandidáti danej strany nezískali ešte viac prednostných hlasov).
Ako sa posudzuje platnosť hlasovacích lístkov?
Keďže sa v parlamentných voľbách volia politické strany alebo koalície, na ich prospech sa rátajú i hlasovacie lístky, na ktorých sú mená kandidátov prečiarknuté, menené alebo dopisované. Na takéto úpravy sa neprihliada, a takéto hlasovacie lístky sú platné.
Ak volič dal na hlasovacom lístku prednostný hlas viac ako štyrom kandidátom, takýto hlasovací lístok sa ráta v prospech strany alebo koalície, na prednostné hlasy sa však neprihliada. Ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné.
Ak o platnosti hlasovacieho lístka alebo prednostného hlasu vzniknú pochybnosti, rozhoduje s konečnou platnosťou samotná okrsková volebná komisia.
Kto spočítava volebné hlasy?
Volebné hlasy spočítava okrsková volebná komisia. Tá následne výsledky zapíše do zápisnice, ktorú po podpísaní členmi komisie posiela obvodnej volebnej komisii a tá po vykonaní rovnakej procedúry nakoniec Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
Podľa akého kritéria sú zvolení poslanci do EP?
Pri voľbách do EP (takisto aj pri voľbách do NR SR) sa uplatňuje dlhodobo zaužívaný spôsob prideľovania mandátov. V praxi to znamená, že voliči nevyberajú konkrétnych kandidátov (ich poradie môžu ovplyvniť zakrúžkovaním 2 kandidátov – ide o tzv. prednostné hlasy), ale volia jednotlivé politické strany a koalície.
Základnou podmienkou prideľovania mandátov pre samotné kandidujúce strany je zisk aspoň 5%. Na rozdiel od volieb do NR SR táto hranica platí aj pre koalície (vo voľbách do NR SR koalície zložené z dvoch alebo troch strán musia získať aspoň 7% a koalície zložené najmenej zo štyroch strán aspoň 10% z celkového počtu platných hlasov). Jednotlivé mandáty, sa medzi úspešné strany a koalície pridelia pomerným spôsobom podľa pomerne jednoduchého spôsobu:
a) Sčíta sa celkový počet platných hlasov pre politické strany a koalície, ktoré získali aspoň 5%.
b) Tento počet sa vydelí číslom 16 (počet mandátov zväčšený o číslo 1) – číslo, ktoré vyšlo delením zaokrúhlené na celé číslo, je republikové volebné číslo (RVČ).
c) Počet platných hlasov, ktorý dostala politická strana alebo koalícia sa delí RVČ a pridelí sa im toľko mandátov, koľkokrát je RVČ obsiahnuté v súčte platných hlasov, ktoré politická strana alebo koalícia získala.
d) Ak sa takýmto spôsobom pridelilo o jeden mandát viac, než sa malo prideliť, odpočíta sa prebytočný mandát tej strane alebo koalícii, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia (pri rovnakom zostatku delenia sa mandát odpočíta tej strane alebo koalícii, ktorá získala menší počet hlasov. Ak je počet platných hlasov rovnaký, rozhodne žreb.
e) Ak neboli spôsobom v bodoch a–c pridelené všetky mandáty, Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán pridelí tieto mandáty postupne tým politickým stranám alebo koalíciám, ktoré majú najväčší zostatok delenia. Pri rovnosti zostatkov sa mandát pridelí strane alebo koalícii, ktorá získala väčší počet hlasov. Ak je počet platných hlasov rovnaký, rozhodne žreb.
Je pre platnosť volieb potrebné, aby sa na nich zúčastnil určitý počet ľudí?
Nie, voľby budú platné a zástupcovia občanov do NR SR budú zvolení bez ohľadu na počet ľudí, ktorí sa zúčastnia volieb.
Nevyhnutná nadpolovičná účasť (teda viac ako 50% ľudí zo všetkých oprávnených voličov) je na Slovensku podmienkou platnosti referenda, voľby sú platné bez ohľadu na volebnú účasť.
Kedy budú vyhlásené výsledky volieb?
Zverejnenie celkových výsledkov sa spravidla koná nasledujúci deň po dni volieb, v tomto prípade to však bude až ku koncu celého volebného procesu vo všetkých členských štátoch EÚ - Európsky parlament začne zverejňovať prvé súhrnné prognózy v nedeľu 9. júna 2024 od 22:15. Výsledky je možné sledovať na stránke elections.europa.eu/sk
Štatistický úrad SR na svojej stránke by mal zverejniť výsledky za Slovensko večer 9. júna 2024 - od 20:00.
Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ŠKV) zverejní celkové výsledky volieb po podpísaní zápisnice o výsledku volieb členmi ŠKV a zapisovateľom. V zápisnici sa okrem iného uvedie počet hlasov odovzdaných pre každú kandidátnu listinu, mená a priezviská kandidátov zvolených za poslancov spolu s údajmi o výsledkoch prednostného hlasovania. ŠKV následne vydá kandidátom zvoleným za poslancov osvedčenie o zvolení.
Má volebný zisk vo voľbách do EP nejaký súvis s financovaním politickej strany?
Nie, výsledky vo voľbách do EP nemajú žiadný súvis s financovaním politických strán.
Hoci strany môžu byť financované z členských príspevkov a darov, z dedičstva, z predaja a prenájmu ich majetku, z výnosov cenných papierov, z podielov na zisku, z úrokov z vkladov, z pôžičiek a úverov, najdôležitejším zdrojom financovania politických strán je štátny rozpočet - týka sa to však parlamentných volieb (pre toto obdobie boli teda určujúce výsledky predčasných volieb do NR SR z 30. septembra 2023). Konkrétny spôsob financovania určuje zákon č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach (§25 - 30).
Zo štátneho rozpočtu strana môže získať až 3 príspevky:
- Príspevok za hlasy získané vo voľbách (príspevok za hlasy)
- Príspevok na činnosť
- Príspevok na mandát
1. Príspevok za hlasy
Politickej strane alebo koalícii, ktorá vo voľbách získala viac ako 3% celkového počtu odovzdaných platných hlasov v rámci Slovenskej republiky, uhradí sa za každý takýto hlas zo štátneho rozpočtu príspevok vo výške 1% priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby do NR SR.
Keďže určujúcim údajom je priemerná mzda za rok 2022 (podľa údajov ŠÚ SR bola priemerná mzda vo výške 1 304 eur), za každý získaný hlas získali strany s volebným ziskom vyšším ako 3% nárok na vyplatenie 13,04 eur.
Na základe výsledkov predčasných parlamentných volieb 2023 aspoň 3% získalo týchto 9 strán (7 z nich sa dostalo do parlamentu):
- SMER - sociálna demokracia: 22,94%
- Progresívne Slovensko: 17,96%
- HLAS - sociálna demokracia: 14,70%
- Koalícia Obyčajní ľudia a priatelia, Kresťanská únia, Za ľudí: 8,89%
- Kresťanskodemokratické hnutie: 6,82%
- Sloboda a Sloidarita: 6,32%
- Slovenská národna strana: 5,62%
- Republika: 4,75%
- Szovetség - Aliancia: 4,38%
2. Príspevok na činnosť
Nárok na tento príspevok vzniká strane, ktorá získala príspevok za hlasy. Nárok na príspevok na činnosť vzniká za celý mesiac, v ktorom sa konali voľby a zaniká uplynutím mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa konajú nasledujúce voľby (teda nárok na príspevok vzniká za september 2023).
Príspevok na činnosť sa rovná celkovej sume príspevku za hlasy, ktorá sa rozdelí na 48 podielov. V roku konania volieb sa vyplatia najviac tri podiely, v každom celom roku volebného obdobia sa vyplatí 12 podielov a v roku konania nasledujúcich volieb sa vyplatia zvyšné podiely. Ak sa činnosť národnej rady skončí pred uplynutím volebného obdobia, zvyšné podiely sa znižujú o počet mesiacov, za ktoré sa volebné obdobie skrátilo.
Príspevok na činnosť sa nevyplatí strane, ktorá nepredložila záverečnú správu alebo nepredložila výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok.
3. Príspevok na mandát
Strane patrí podľa počtu získaných mandátov v národnej rade príspevok na mandát v sume násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby (teda určujúcim je priemerná mzda za rok 2022 – podľa údajov ŠÚ SR bola priemerná mzda vo výške 1304 eur).
Za každý získaný mandát, a to najviac za 20 mandátov, patrí strane príspevok na mandát v sume tridsaťnásobku priemernej mzdy. Za 21. a každý ďalší mandát patrí strane príspevok v sume dvadsaťnásobku priemernej mzdy.
Príspevok na mandát sa vypláca na jeden rok a jeden mandát po celé volebné obdobie tej strane, na ktorej kandidátnej listine poslanec kandidoval. Ak strana kandidovala v rámci volebnej koalície, príspevok na mandát sa vypláca tej strane, pre ktorú sa mandát získal. Nárok na príspevok na mandát vzniká strane za celý mesiac, v ktorom sa konali voľby. Tento nárok zaniká uplynutím mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa konajú nasledujúce voľby.
INFOLINKA Ministerstva vnútra SR:
Ministerstvo vnútra (MV) má k dispozícii infolinku pre voličov, ktorá by mala byť k dispozícii od pondelka (3. júna) do piatka (7. júna) v čase od 7:30 hod. do 15:30 hod. Infolinka by mala fungovať aj v deň volieb, teda v sobotu (8. júna) v čase od 7:00 hod. do 22:00 hod.
Infolinke je dostupná na týchto číslach:
02/4859 2317 (infolinka MV)
02/4859 2312 (infolinka MV)
02/4859 2020 (infolinka Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán).
Ak by ste nenašli odpovede, ktoré hľadáte, skúste nasledovné webové stránky:
- Ministerstvo vnútra SR - Voľby do EP
- RTVS - Európske voľby
- Aktuality - Eurovoľby 2024: Slovensku pribudne jeden europoslanec, ale krúžkujeme dvoch (otázky a odpovede)
- Denník N - Eurovoľby 2024
- Euractiv - Eurovoľby 2024 - Analýza programov a postojov politických strán
- Pravda - Eurovoľby 2024
- SME - Voľby do Európskeho parlamentu 2024
- TA3 - Eurovoľby 2024
- JOJ 24 - Eurovoľby 2024
- Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku
- European Parliament - Use your vote or others will decide for you
- Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku - Voľby do Európskeho parlamentu
- European Commission - Use your vote
- Various projects concerning the information resilience in relation with the EU Elections 2024
- EEAS EUvsDisinfo: https://euvsdisinfo.eu/elections-are-battlefields-for-the-kremlin-sow-distrust-and-discontent/
- EDMO: https://edmo.eu/
- EU Disinfo Lab: https://www.disinfo.eu/
- IFES: https://www.ifes.org/publications/building-resilience-against-election-influence-operations
- HANS-BREDOW-INSTITUT: https://www.hans-bredow-institut.de/en/publications/the-eu-elections-2024-how-to-build-resilience-against-disinformation-campaigns-on-social-platforms