Odkedy a ako prebieha volebná kampaň? Čo je volebná kaucia? Z čoho fungujú politické strany? Ako zistím, že som zapísaná/ý vo voličskom zozname? Ako sa rozdeľujú mandáty? Komu a na aké číslo volať, keď mám problém vo volebný deň?
Prečo voľby?
Parlamentné voľby (alebo voľby zástupcov do Národnej rady Slovenskej republiky) sa konajú na základe všeobecného (bez rozdielu pohlavia), rovného (každý hlas má rovnakú váhu), priameho volebného práva (každý volič musí voliť osobne, výnimka sa pripúšťa pri osobách s telesným postihnutím alebo pri takých, ktoré nemôžu čítať alebo písať) tajným hlasovaním (teda za „plentou“ a následne zatvorenou obálkou do volebnej urny).
Kedy budú voľby?
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej ako NR SR) budú, tak ako je tomu od roku 2004, prebiehať iba v jeden deň. Presnejšie, voľby sa uskutočnia v sobotu 30. septembra 2023 od 7:00 hod. do 22:00 hod.
Čo je volebná kampaň?
Volebná kampaň je akákoľvek činnosť politickej strany, koalície politických strán a kandidátov, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu.
Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety.
Činnosť iných subjektov ako ustanovených vyššie na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov sa v čase ustanovenom na volebnú kampaň zakazuje.
Koľko trvá volebná kampaň?
Volebná kampaň začala 9. júna 2023, dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb. Rozhodnutie predsedu NR SR Borisa Kollára (č. 204/2023) bolo v Zbierke zákonov zverejnené v tento deň.
Kampaň sa končí 48 hodín pred dňom volieb, teda 27. septembra 2023 o 24:00. Vtedy začína volebné moratórium.
Ako prebieha kampaň v médiách?
RTVS (Rádio a televízia Slovenska), presnejšie obe časti - Slovenská televízia a Slovenský rozhlas sú povinné na kampaň vyhradiť každý najviac po 30 minút vysielacieho času pre kandidujúci subjekt (strana, či koalícia). Celkovo však maximálne 10 hodín vysielacieho času pre politickú reklamu celkovo. Vzhľadom na to, že v týchto voľbách celkovo kandiduje 25 strán, na jednu stranu vychádza 24 minút.
RTVS musí zabezpečiť zreteľné označenie a oddelenie tohto vysielania od ostatných relácií odvysielaním oznamu, že ide o platené vysielanie. Zodpovednosť za obsah politickej reklamy majú kandidujúce politické strany alebo koalície.
Obe verejnoprávne média zároveň vyhradia po 10 hodín vysielacieho času na diskusné relácie.
Súkromné médiá môžu na kampaň vyhradiť takisto najviac po 30 minút vysielacieho času pre kandidujúci subjekt (strana, či koalícia), maximálne však (rovnako ako RTVS) 10 hodín vysielacieho času – teda platí to isté, čo pri verejnoprávnej RTVS, teda, že na jednu stranu vychádza 24 minút. Aj súkromné médiá musia zreteľné označiť a oddeliť takéto vysielanie od ostatných relácií odvysielaním oznamu, že ide o platené vysielanie.
Náklady na kampaň v médiách uhrádzajú kandidujúce politické strany alebo koalície. Médiá sú povinné zabezpečiť pre všetkých kandidátov rovnaké podmienky nákupu vysielacieho času a rovnaké cenové a platobné podmienky.
Dôležité je, že za politickú reklamu sa nepovažujú bežné spravodajské a publicistické relácie, pokiaľ sa realizujú spôsobom ako v čase mimo kampane. Médiá sú však povinné zabezpečiť, aby spravodajské a publicistické relácie boli vyvážené a nestranné.
Podrobný popis pravidiel aj právneho rámca prináša Rada pre mediálne služby (RMS) na svojej stránke, kde zároveň zverejnila aj projekty diskusných programov elektronických médií počas volebnej kampane 2023.
Všetky diskusie a rozhovory (hostia, aj link) počas trvania kampane, a to ako televízne a rozhlasové, tak aj rešpektovaných online médií naájdete v sekcii Kampaň.
Koho vlastne volíme?
Na základe parlamentných volieb občania Slovenskej republiky volia svojich zástupcov v NR SR, ktorá predstavuje zákonodarnú zložku moci a je zároveň jediným ústavodarným orgánom - teda orgánom oprávneným prijímať ústavu a zákony.
Národná rada, alebo parlament, sa skladá zo 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky. Poslanci ako zástupcovia občanov vykonávajú mandát im zverený podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní žiadnymi príkazmi (tzv. zákaz imperatívneho mandátu).
V histórii samostatnej Slovenskej republiky ide v poradí o deviate voľby do NR SR – okrem piatich parlamentných volieb konaných v pravidelnom intervale štyroch rokov (1998, 2002, 2010, 2016 a 2020) ide v poradí o štvrté predčasné voľby (po voľbách v rokoch 1994, 2006 a 2012).
Čo je volebná kaucia?
Volebná kaucia bola ako nový inštitút zavedená zákonom o voľbách do NR SR z roku 2004 (č. 333/2004 Z.z.). Cieľom jej zavedenia bolo zabrániť „triešteniu politickej reprezentácie občanov“, ako aj odradiť od realizácie pasívneho volebného práva politické strany, ktoré nemali záujem kandidovať vo voľbách z dôvodu vážnych politických ambícií presadzovania záujmov časti spoločnosti, ale skôr z dôvodu verejnej prezentácie svojich súkromných záujmov; tiež z dôvodu, že s takouto prezentáciou sú spojené reálne náklady na výkon volieb z verejných zdrojov (tlač volebných lístkov a pod.
Politická strana alebo koalícia, vo výške 17 000 eur, uhradí kauciu najneskôr 90 dní predo dňom volieb. Kaucia sa uhrádza na osobitný účet, ktorý na tento účel zriadi ministerstvo. Ministerstvo vráti uhradenú kauciu do jedného mesiaca po vyhlásení výsledku volieb tej politickej strane alebo koalícii, ktorá získala aspoň dve percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu.
Je možné voliť, ak budem v čase volieb mimo bydliska, ale na Slovensku?
Áno je to možné.
Ak volič nebude môcť voliť vo volebnom okrsku, v ktorom je zapísaný do zoznamu voličov (v mieste jeho trvalého bydliska), môže požiadať obec v mieste jeho trvalého bydliska o vydanie voličského preukazu (volič by mal vedieť vopred, že vo volebný deň nebude takpovediac doma, aby si mohol voličský preukaz vybaviť vopred). Žiadosť o vydanie voličského preukazu je možné podať najskôr 45 dní (v stredu 16. augusta 2023), najneskôr v posledný pracovný deň predo dňom konania volieb (v piatok 29. septembra 2023) v úradných hodinách obce. Voličský preukaz ho následne oprávňuje na zápis do zoznamu oprávnených voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku na celom území Slovenska, ktorý vykoná volebná komisia v okrsku kde sa volič rozhodne využiť právo voliť.
Kde budú voľby (kam mám ísť voliť)?
Volebný akt sa odohráva vo volebnej miestnosti. To, do ktorej kto patrí, sa každý dozvie z oznámenia „Oznámenie o mieste a čase konania volieb“, ktoré by mu obecný úrad mal doručiť najneskôr 25 dní predo dňom volieb (teda najneskôr v utorok 5. septembra 2023) do miesta jeho trvalého bydliska. V ňom je uvedený čas konania volieb, volebný okrsok a miesto (konkrétna volebná miestnosť), kde môže volič voliť, s uvedením presnej adresy tejto volebnej miestnosti.
Ak by náhodou občan toto oznámenie nedostal, je nutné sa informovať na príslušnom (vlastnom) obecnom úrade.
Ako zistím, že som zapísaná/ý vo voličskom zozname?
Volič si môže v úradných hodinách obecného úradu overiť, či je zapísaný v stálom zozname (vedie ho obec a z neho vyhotoví zoznam voličov, ktorý odovzdá najneskôr dve hodiny pred začatím hlasovania príslušnej okrskovej komisii). Môže požadovať doplnenie údajov, príp. vykonanie opráv. Obec je povinná žiadosti vyhovieť alebo do troch dní písomne oznámiť voličovi dôvody, pre ktoré žiadosti nemôže vyhovieť.
Čo mám robiť, ak obecný úrad nevykonal doplnenie, či zmenu mojich údajov?
Ak sama obec neodstráni chyby, či nedostatky v stálom zozname, môže sa dotknutý volič obrátiť na okresný súd príslušný podľa volebného okrsku s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo doplnení do stáleho zoznamu. Súd musí rozhodnúť do troch dní od podania návrhu, pričom proti takému rozhodnutiu už nie je možný opravný prostriedok.
Na základe rozhodnutia súdu vykoná zmenu v stálom zozname obec, v deň volieb vykoná zmenu v zozname voličov okrsková volebná komisia.
Je možné voliť, ak budem v čase volieb v nemocnici alebo inak neschopná/ý prísť do volebnej miestnosti?
Je to možné.
Ak sa volič nemôže dostaviť do volebnej miestnosti a zdržiava sa v čase voľby v obci, kde má trvalý pobyt, alebo má voličský preukaz (viď vyššie), môže požiadať okrskovú volebnú komisiu (podľa oznámenia, ktoré prišlo každému voličovi domov, by mal každý volič poznať svoju komisiu, príp. ak má volič voličský preukaz, môže požiadať ktorúkoľvek volebnú komisiu), aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti – doma či v nemocnici (tam však iba v prípade, že má volič voličský preukaz, resp. ak sa nemocnica nachádza v obvode jeho trvalého bydliska). V takom prípade komisia vyšle k voličovi 2 svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou.
Za voliča, ktorý nemôže pre zdravotné postihnutie sám vložiť obálku do volebnej schránky, môže ju na jeho požiadanie a v jeho prítomnosti do nej vložiť iný volič, nie však člen okrskovej volebnej komisie.
Je možné voliť, ak budem v čase volieb vo väzbe?
Ak bude niekto počas volieb v celách policajného zaistenia, v miestach kde sa vykonáva väzba, prípadne disciplinárny trest väzenia (teda ešte nebol právoplatne odsúdený), volebné právo nestráca. Ak nebol v takomto zariadení vytvorený osobitný volebný okrsok, okrsková volebná komisia v spolupráci s vedúcim príslušného zariadenia zabezpečí možnosť voliť prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, sprevádzanú aspoň dvoma členmi okrskovej volebnej komisie.
Na základe nálezu Ústavného súdu z 11. februára 2009 (uverejnené v Zbierke zákonov 1. apríla 2009 pod č.126/2009 Z.z.) voliť môže aj občan, ktorý si na základe právoplatného rozsudku odpykáva v miestach výkonu trestu uložený trest. Zmenila sa tak predchádzajúca úprava, podľa ktorej bol doteraz výkon trestu odňatia slobody považovaný za prekážku volebného práva.
Ako mám voliť, keď som nevidiaca/i?
V tomto prípade (rovnako je tomu, ak niekto nevie písať alebo z iných dôvodov čítať, príp. pre telesné postihnutie) je možné vziať so sebou za „plentu“ (volebná kabínka - priestor, kde sa vyplňuje hlasovací lístok) iného voliča (nie však člena okrskovej volebnej komisie), aby mu pomohol s úpravou hlasovacieho lístka, vložením do obálky, príp. vhodením do volebnej schránky.
Čo si potrebujem so sebou vziať do volebnej miestnosti?
V zásade je úplne postačujúce mať pri sebe občiansky preukaz (žiadny iný preukaz totožnosti, ako napr. cestovný pas, nie je prípustný). Pero, ktoré bude nutné pri označovaní hlasovacieho lístku, bude vo volebnej miestnosti priamo „za plentou“ (volebná kabínka - priestor, kde sa vyplňuje hlasovací lístok).
Čo robiť v prípade, že pri sebe nemám občiansky preukaz?
Ak niekto pri sebe vo volebnej miestnosti nemá občiansky preukaz, už dlhší čas (už podľa predchádzajúceho zákona o voľbách z roku 2004) neplatí možnosť, aby mu boli vydané hlasovacie lístky, ak ho spoznal aspoň jeden z členov volebnej komisie, alebo ak preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb, ktoré sú známe komisii (tieto možnosti poskytoval starý zákon o voľbách do NR SR č. 80/1990 Zb.).
Preto v prípade, že si volič svoj občiansky preukaz nepriniesol, jedinou možnosťou je vrátiť sa poň a prísť ešte raz.
Čo má volič robiť vo volebnej miestnosti?
- Preukáže svoju totožnosť. Okrsková volebná komisia zakrúžkuje poradové číslo voliča v zozname voličov a vydá mu hlasovacie lístky (25) a obálku 1. Prevzatie hlasovacieho lístka
a obálky potvrdí volič v zozname voličov vlastnoručným podpisom. Ak sa volič dostavil s voličským preukazom, volebná komisia ho zapíše do zoznamu voličov a nechá si jeho voličský preukaz, ktorý pripojí k zoznamu voličov. Voliča, ktorý sa dostavil s preukazom totožnosti, no nie je zapísaný v zozname voličov, dopíše volebná komisia do zoznamu voličov na základe jeho občianskeho preukazu. - Zoberie lístky a obálku a odoberie sa za „plentu“ (volebná kabínka - priestor na úpravu hlasovacieho lístka), ktorá je voľná.
- „Za plentou“ vloží do obálky iba jeden hlasovací lístok. Na hlasovacom lístku, ktorý vkladá do obálky, môže zakrúžkovať štyroch konkrétnych kandidátov, ktorým dáva prednosť (tzv. prednostný hlas alebo krúžkovanie).
- Po vyjdení spoza „plenty“ vhodí zalepenú obálku do volebnej schránky (urny).
Čo v prípade, ak sa pri vyberaní strany alebo pri označovaní kandidátov pomýlim?
Na požiadanie voliča mu komisia vydá za nesprávne upravené hlasovacie lístky iné. Zákon nijakým spôsobom neobmedzuje počet pomýlení a vydaní nových lístkov.
Čo ak záverečná hodina na ukončenie hlasovania uplynula práve, keď stojím v rade pred ňou?
V takom prípade je ešte možné odvoliť – od momentu, keď uplynie záverečná hodina hlasovania (teda 22.00) však môžu hlasovať už len voliči, ktorí boli práve vtedy vo volebnej miestnosti alebo pred ňou.
Čo sú prednostné hlasy a ako sa posudzujú?
Tzv. prednostné hlasovanie je bežné a typické pre voľby politických strán a koalícii, v ktorých si volič vyberá politickú stranu alebo koalíciu. Prostredníctvom prednostného hlasu má však zároveň možnosť do istej miery rozhodovať aj o poradí jednotlivých kandidátov. Zakrúžkovaním konkrétneho kandidáta ho tak môže uprednostniť pred ostatnými, a pomôcť mu, aby sa za určitých okolností „posunul“ na vyššie, teda zvoliteľnejšie miesto na kandidátke.
Pri voľbách do NR SR je možné zakrúžkovať najviac štyroch kandidátov, pričom kandidát sa posunie na najvyššie miesto kandidátnej listiny, ak získal najmenej 3% prednostných hlasov z celkového počtu hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu.
Napr.: strana X získala celkovo 1000 hlasov, z nich 50 voličov zakrúžkovalo konkrétneho kandidáta ZZ (pôvodne na 8. mieste kandidátky) – keďže kandidáta zakrúžkovalo 5% z celkového počtu hlasov pre stranu (teda viac ako požadované 3%), dôsledkom by bolo, že sa kandidát ZZ posunie z 8. na 1. miesto kandidátky (samozrejme ak iní kandidáti danej strany nezískali viac prednostných hlasov).
Ako sa posudzuje platnosť hlasovacích lístkov?
Keďže sa v parlamentných voľbách volia politické strany alebo koalície, na ich prospech sa rátajú i hlasovacie lístky, na ktorých sú mená kandidátov prečiarknuté, menené alebo dopisované. Na takéto úpravy sa neprihliada, a takéto hlasovacie lístky sú platné.
Ak volič dal na hlasovacom lístku prednostný hlas viac ako štyrom kandidátom, takýto hlasovací lístok sa ráta v prospech strany alebo koalície, na prednostné hlasy sa však neprihliada. Ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné.
Ak o platnosti hlasovacieho lístka alebo prednostného hlasu vzniknú pochybnosti, rozhoduje s konečnou platnosťou samotná okrsková volebná komisia.
Kto spočítava volebné hlasy?
Volebné hlasy spočítava okrsková volebná komisia. Tá následne výsledky zapíše do zápisnice, ktorú po podpísaní členmi komisie posiela obvodnej volebnej komisii a tá po vykonaní rovnakej procedúry nakoniec Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán.
Podľa akého kritéria sú zvolení poslanci do NR SR?
Pri voľbách do NR SR sa uplatňuje dlhodobo zaužívaný spôsob prideľovania mandátov. V praxi to znamená, že voliči nevyberajú konkrétnych kandidátov (ich poradie môžu ovplyvniť zakrúžkovaním štyroch kandidátov – ide o tzv. prednostné hlasy), ale volia jednotlivé politické strany a koalície.
Základnou podmienkou prideľovania mandátov pre samotné kandidujúce strany je zisk aspoň 5%, pre koalície zložené z dvoch alebo troch strán je to zisk aspoň 7% (v týchto voľbách ide o koalíciu OĽaNO a priatelia, Kresťanská únia, Za ľudí), a pre koalície zložené najmenej zo štyroch strán zisk aspoň 10% z celkového počtu platných hlasov (na tie politické zoskupenia, ktoré získali menej ako 5% sa už pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a prideľovaní mandátov neprihliada). Jednotlivé mandáty, sa medzi úspešné strany a koalície pridelia pomerným spôsobom podľa pomerne jednoduchého spôsobu:
a) Sčíta sa celkový počet platných hlasov pre politické strany a koalície, ktoré získali aspoň 5%.
b) Tento počet sa vydelí číslom 151 (počet mandátov zväčšený o číslo 1) – číslo, ktoré vyšlo delením zaokrúhlené na celé číslo, je republikové volebné číslo (RVČ).
c) Počet platných hlasov, ktorý dostala politická strana alebo koalícia sa delí RVČ a pridelí sa im toľko mandátov, koľkokrát je RVČ obsiahnuté v súčte platných hlasov, ktoré politická strana alebo koalícia získala.
d) Ak sa takýmto spôsobom pridelilo o jeden mandát viac, než sa malo prideliť, odpočíta sa prebytočný mandát tej strane alebo koalícii, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia (pri rovnakom zostatku delenia sa mandát odpočíta tej strane alebo koalícii, ktorá získala menší počet hlasov.
e) Ak neboli spôsobom v bodoch a–c pridelené všetky mandáty, Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán pridelí tieto mandáty postupne tým politickým stranám alebo koalíciám, ktoré majú najväčší zostatok delenia (pri rovnosti zostatkov sa mandát pridelí strane alebo koalícii, ktorá získala väčší počet hlasov).
Je pre platnosť volieb potrebné, aby sa na nich zúčastnil určitý počet ľudí?
Nie, voľby budú platné a zástupcovia občanov do NR SR budú zvolení bez ohľadu na počet ľudí, ktorí sa zúčastnia volieb.
Nevyhnutná nadpolovičná účasť (teda viac ako 50% ľudí zo všetkých oprávnených voličov) je na Slovensku podmienkou platnosti referenda, voľby sú platné bez ohľadu na volebnú účasť.
Kedy budú vyhlásené výsledky volieb?
Tak ako aj pri viacerých predchádzajúcich voľbách, bude Štatistický úrad SR na svojej stránke zverejňovať priebežné výsledky hneď po skončení hlasovania, v noci z 30. septembra na 1. októbra 2023.
Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ŠKV) zverejní celkové výsledky volieb po podpísaní zápisnice o výsledku volieb členmi ŠKV a zapisovateľom. V zápisnici sa okrem iného uvedie počet hlasov odovzdaných pre každú kandidátnu listinu, mená a priezviská kandidátov zvolených za poslancov spolu s údajmi o výsledkoch prednostného hlasovania. ŠKV následne vydá kandidátom zvoleným za poslancov osvedčenie o zvolení.
Zverejnenie celkových výsledkov sa spravidla koná nasledujúci deň po dni volieb, v tomto prípade teda v nedeľu 1. októbra 2023.
Má volebný zisk nejaký súvis s financovaním politickej strany?
Áno, má bezprostredný súvis. Hoci strany môžu byť financované z členských príspevkov a darov, z dedičstva, z predaja a prenájmu ich majetku, z výnosov cenných papierov, z podielov na zisku, z úrokov z vkladov, z pôžičiek a úverov, najdôležitejším zdrojom financovania politických strán je štátny rozpočet. Konkrétny spôsob financovania určuje zákon č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach.
Zo štátneho rozpočtu strana môže získať až 3 príspevky:
- Príspevok za hlasy získané vo voľbách (príspevok za hlasy)
- Príspevok na činnosť
- Príspevok na mandát
1. Príspevok za hlasy
Politickej strane alebo koalícii, ktorá vo voľbách získala viac ako 3% celkového počtu odovzdaných platných hlasov v rámci Slovenskej republiky, uhradí sa za každý takýto hlas zo štátneho rozpočtu príspevok vo výške 1% priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby do NR SR.
Keďže určujúcim údajom je priemerná mzda za rok 2022 (podľa údajov ŠÚ SR bola priemerná mzda vo výške 1 304 eur), za každý získaný hlas budú mať strany s volebným ziskom vyšším ako 3% nárok na vyplatenie 13,04 eur.
2. Príspevok na činnosť
Nárok na tento príspevok vzniká strane, ktorá získala príspevok za hlasy. Nárok na príspevok na činnosť vzniká za celý mesiac, v ktorom sa konali voľby a zaniká uplynutím mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa konajú nasledujúce voľby (teda nárok na príspevok vzniká za september 2023).
Príspevok na činnosť sa rovná celkovej sume príspevku za hlasy, ktorá sa rozdelí na 48 podielov. V roku konania volieb sa vyplatia najviac tri podiely, v každom celom roku volebného obdobia sa vyplatí 12 podielov a v roku konania nasledujúcich volieb sa vyplatia zvyšné podiely. Ak sa činnosť národnej rady skončí pred uplynutím volebného obdobia, zvyšné podiely sa znižujú o počet mesiacov, za ktoré sa volebné obdobie skrátilo.
Príspevok na činnosť sa nevyplatí strane, ktorá nepredložila záverečnú správu alebo nepredložila výročnú správu za predchádzajúci kalendárny
3. Príspevok na mandát
Strane patrí podľa počtu získaných mandátov v národnej rade príspevok na mandát v sume násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby (teda určujúcim je priemerná mzda za rok 2022 – podľa údajov ŠÚ SR bola priemerná mzda vo výške 1304 eur).
Za každý získaný mandát, a to najviac za 20 mandátov, patrí strane príspevok na mandát v sume tridsaťnásobku priemernej mzdy. Za 21. a každý ďalší mandát patrí strane príspevok v sume dvadsaťnásobku priemernej mzdy.
Príspevok na mandát sa vypláca na jeden rok a jeden mandát po celé volebné obdobie tej strane, na ktorej kandidátnej listine poslanec kandidoval. Ak strana kandidovala v rámci volebnej koalície, príspevok na mandát sa vypláca tej strane, pre ktorú sa mandát získal. Nárok na príspevok na mandát vzniká strane za celý mesiac, v ktorom sa konali voľby. Tento nárok zaniká uplynutím mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa konajú nasledujúce voľby.
INFOLINKA Ministerstva vnútra SR:
Ministerstvo vnútra (MV) spravilo infolinku pre voličov, ktorá je k dispozícii od pondelka (25. septembra) do piatka (29. septembra) v čase od 7:30 hod. do 15:30 hod. Infolinka bude fungovať aj v deň volieb v sobotu (30. septembra) v čase od 7:00 hod. do 22:00 hod.
Infolinke je dostupná na týchto číslach:
02/4859 2317 (infolinka MV)
02/4859 2312 (infolinka MV)
02/4859 2020 (infolinka Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania...)
Ak by ste nenašli odpovede, ktoré hľadáte, skúste nasledovné webové stránky:
- Ministerstvo vnútra SR - Informácie pre voliča
- Aktuality - Najčastejšie otázky o parlamentných voľbách
- Denník N - Čo sa deje s prepadnutými hlasmi, kedy budú výsledky a ako vyzerá spočítavanie? Otázky a odpovede o voľbách
- Pravda - Čo robiť vo volebnej miestnosti a akých chýb sa vyvarovať?
- RTVS - Dôležité otázky o predčasných parlamentných voľbách 2023
- SME - Ak som si vybavil hlasovací preukaz, môžem aj tak voliť doma? A stačí mi pas? (otázky a odpovede)
- TA3 - Čo si treba pripraviť a ako voliť v parlamentných voľbách?
- TV JOJ - Ako odvoliť bez chýb, omylov a chaosu?