Voličský manuál (prezidentské voľby 2024)

Odkedy a ako prebieha volebná kampaň? Existuje volebná kaucia aj pri prezidentských voľbách? Aký je finančný limit pre vedenie kampane? Môžu kampaň viesť aj iné osoby, či subjekty? Ako zistím, že som zapísaná/ý vo voličskom zozname? Komu a na aké číslo volať, keď mám problém vo volebný deň? (Foto: TV JOJ)

Prečo voľby?

Voľby vo všeobecnosti sa konajú na základe všeobecného (bez rozdielu pohlavia), rovného (každý hlas má rovnakú váhu), priameho volebného práva (každý volič musí voliť osobne, výnimka sa pripúšťa pri osobách s telesným postihnutím alebo pri takých, ktoré nemôžu čítať alebo písať) tajným hlasovaním (teda za „plentou“ a následne zatvorenou obálkou do volebnej urny).

Prečo prezidentské voľby?

Na základe prezidentských volieb občania Slovenskej republiky volia svojho najvyššieho ústavného činiteľa, a zároveň jednu zo zložiek výkonnej moci (okrem vlády SR).

Zákonodarnú zložku moci, a zároveň jediný ústavodarný orgán - teda orgán oprávnený prijímať ústavu a zákony - tvorí Národna rada Slovenskej republiky (NR SR), alebo parlament.

Volebné obdobie prezidenta Slovenskej republiky trvá päť rokov. Po jeho uplynutí môže prezident kandidovať opäť, avšak nemôže vykonávať úrad viac ako dve po sebe nasledujúce volebné obdobia.

Funkčné obdobie prezidentky Zuzany Čaputovej sa končí 15. júna 2024. Znovu kandidovať nebude.

Ústava SR hovorí, že kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady SR alebo občania na základe petície s 15 000 podpismi.

V histórii samostatnej Slovenskej republiky ide v poradí o siedme prezidentské voľby – a zároveň ide v poradí o šieste prezidentské voľby, kedy si prezidenta volíme v priamej voľbe (prvýkrát v roku 1999 kedy Rudolf Schuster v druhom kole porazil Vladimíra Mečiara).

Doteraz mala Slovenská republika štyroch prezidentov a jednu prezidentku:

1) Michal Kováč (marec 1993 - marec 1998)
2) Rudolf Schuster (jún 1999 - jún 2004)
3) Ivan Gašparovič (jún 2004 - jún 2014)
4) Andrej Kiska (jún 2014 - jún 2019)
5) Zuzana Čaputová (jún 2019 - jún 2024)

Kedy budú prezidentské voľby?

Voľby prezidenta SR (ďalej ako prezidentské voľby) budú, tak ako je tomu od roku 2004, prebiehať iba v jeden deň. Presnejšie, voľby sa uskutočnia v sobotu 23. marca 2024 od 7:00 hod. do 22:00 hod. Prípadné druhé kolo potom v sobotu 6. apríla 2024 v rovnakých hodinách, od 7:00 hod. do 22:00 hod.

Čo je volebná kampaň?

Volebná kampaň je akákoľvek činnosť politickej strany, koalície politických strán a kandidátov, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu.

Rozumie sa tým činnosť v prospech aj v neprospech subjektov podľa prvej vety.

Činnosť iných subjektov ako ustanovených vyššie na podporu alebo v neprospech politických strán, koalícií politických strán a kandidátov sa v čase ustanovenom na volebnú kampaň zakazuje.

Môžu sa vo volebnej kampani zúčastniť aj niekto iný?

Pôvodne to bolo možné - niekto iný bol definovaný ako "tretia strana". V prezidentských voľbách 2019 (a aj v iných voľbách od roku 2014) bola možná aj ich činnosť na podporu, alebo v neprospech kandidátov.

Za tretiu stranu boli považovaná fyzická osoba, fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je zaevidovaná Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ŠKV).

Zoznam tretích strán následne ŠKV zverejňovala na svojom webovom sídle, a vždy osobitne pre každé voľby.

Tretia strana mohla na volebnú kampaň vynaložiť najviac 100 000 eur, a ak išlo o voľby do orgánov územnej samosprávy (VÚC), najviac 25 000 eur. Finančné prostriedky určené na volebnú kampaň musela tretia strana viesť na osobitnom transparentnom bankovom účte.

Treťou stranou však nemohli byť niektoré špecifikované subjekty ako:

a) štát, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok;

b) právnická osoba, ktorej zriaďovateľ alebo zakladateľ je štát, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok;

c) právnická osoba, v ktorej má majetkovú účasť štát, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok;

d) verejnoprávna inštitúcia a právnická osoba zriadená zákonom;

e) fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky;

f) právnická osoba, ktorá má sídlo v zahraničí.

Túto časť zákona však zákonodarný zbor po voľbách zrušil (novelou č. 208/2019 Z.z.). Od polovice júla 2019 tak pri žiadnej kampani nie je možná reálna aktivita iných ako priamo kandidujúcich subjektov, či kandidátov.

Koľko trvá volebná kampaň?

Volebná kampaň začala 9. januára 2024, dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb. Rozhodnutie predsedu NR SR Petra Pellegriniho (č. 1/2024) bolo v Zbierke zákonov zverejnené v tento deň.

Kampaň sa končí 48 hodín pred dňom volieb, teda 20. marca 2024 o 24:00. Vtedy začína volebné moratórium.

Čo je volebné moratórium?

Moratórium začína platiť 48 hodín pred dňom volieb, teda vo štvrtok 21. marca o 00:00. Trvá až do zatvorenia volebných miestností - teda do 22:00 v sobotu 23. marca 2024.

Počas obdobia moratória je zakázané zverejňovať informácie o kandidátoch na prezidenta v ich prospech alebo neprospech v rozhlasovom vysielaní, v televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických publikáciách, neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve.

Ako prebieha kampaň v elektronických médiách?

Zákon č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani rozlišuje v tejto súvislosti politickú propagáciu a diskusné programy. Zároveň zákon rozlišuje režim medzi verejnoprávnym vysielateľom (RTVS) a oprávneými vysielateľmi (súkromné elektornické médiá) - RTVS je povinná, zatiaľ čo súkomné médiá majú možnosť sa kampane zúčastniť.

Zákon o volebnej kampani zároveň stanovuje začiatok vysielania politickej propagácie a volebných diskusií na 21 dní pred dňom konania volieb a jeho koniec na 48 hodín predo dňom konania volieb - teda na obdobie od 2.3.2024 (od 0:00 hod.) do 20.3.2024 (do 23:59 hod.).

1) RTVS (Rádio a televízia Slovenska)
Slovenská televízia a Slovenský rozhlas sú povinné na kampaň (vo forme politickej propagácie) vyhradiť každý najviac 1 hodinu vysielacieho času pre kandidáta. Celkovo však na vysielanie politickej propagácie najviac 10 hodín vysielacieho času v rozhlasovom a najviac 10 hodín v televíznom vysielaní.

Pred prípadným druhým kolom volieb prezidenta je RTVS povinná vyhradiť 2 hodiny vysielacieho času v rozhlasovom vysielaní a 2 hodiny v televíznom vysielaní.

RTVS musí zabezpečiť zreteľné označenie a oddelenie tohto vysielania od ostatných relácií odvysielaním oznamu, že ide o platené vysielanie. Zodpovednosť za obsah politickej propagácie nesie jej objednávateľ.

Obe verejnoprávne média zároveň vyhradia po 10 hodín vysielacieho času pre formát diskusných relácií, a to ako v rozhlasovom, tak aj 10 hodín v televíznom vysielaní.

2) Súkromné elektronické médiá
Môžu na kampaň vyhradiť takisto najviac po 30 minút vysielacieho času pre kandidáta, maximálne však (rovnako ako RTVS) 10 hodín vysielacieho času. Aj súkromné médiá musia zreteľné označiť a oddeliť takéto vysielanie od ostatných relácií odvysielaním oznamu, že ide o platené vysielanie.

Médiá sú povinné zabezpečiť pre všetkých kandidátov rovnaké podmienky nákupu vysielacieho času a rovnaké cenové a platobné podmienky.

Oprávnení vysielatelia (teda súkromné eletronické médiá) môžu v období, v ktorom je povolené vysielať politickú propagáciu (2.-20.3.2024), vysielať aj diskusné programy s kandidátmi na prezidenta len v prípade, ak ich zaradenie do programovej štruktúry na toto obdobie schválila Rada pre mediálne služby.

Zákon v tejto súvislosti výslovne nestanovuje časový limit pre diskusné programy oprávnených vysielateľov pred prvým kolom volieb. Možno preto konštatovať, že konkrétny rozsah necháva na uvážení oprávneného vysielateľa, ktorý tento údaj uvedie v projekte predkladanom Rade na schválenie. Projekty predložili TV Markíza, TA3, TV JOJ/JOJ 24, Fun Rádio a Rádio Expres.

Dôležité je, že za politickú reklamu (propagáciu) sa nepovažujú bežné spravodajské a publicistické relácie, pokiaľ sa realizujú spôsobom ako v čase mimo kampane. Médiá sú však povinné zabezpečiť, aby spravodajské a publicistické relácie boli vyvážené a nestranné.

Podrobný popis pravidiel aj právneho rámca nájdete v sekcii Kampaň v elektronických médiách.

Všetky diskusie a rozhovory (hostia, aj link) počas trvania kampane, a to ako televízne a rozhlasové, tak aj rešpektovaných online médií nájdete v sekcii Kampaň.

Koľko môžu kandidáti vo volebnej kampani minúť?

Kandidát na prezidenta môže na svoju volebnú kampaň vynaložiť najviac 500 000 eur vrátane dane z pridanej hodnoty spolu pre obidve kolá volieb.

Do tejto sumy sa započítavajú aj náklady vynaložené na propagáciu kandidáta, ktoré kandidát na prezidenta vynaložil v čase začínajúcom 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb (teda od 13. júla 2023), a náklady, ktoré kandidát na prezidenta uhradil alebo má uhradiť.

Ak sa politická reklama, inzerát alebo program zverejnili alebo odvysielali bezplatne alebo za zníženú cenu u iného vysielateľa ako v Rozhlase a televízii Slovenska, započítava sa do uvedenej sumy ich obvyklá cena.

Za náklady kandidáta na prezidenta na volebnú kampaň sa považuje súčet všetkých finančných prostriedkov, darov a iných bezodplatných plnení oceniteľných peniazmi, ktoré kandidát na prezidenta vynaloží na úhradu platenej inzercie alebo reklamy, na úhradu politickej reklamy, na úhradu za zhotovenie reklamných plagátov, letákov, iných propagačných materiálov a predmetov a akýchkoľvek ďalších plnení spojených s volebnou kampaňou.

Ďalšie informácie o financovaní volebnej kampane je možné nájsť na stránke Ministerstva vnútra SR.

Odkiaľ môžu kandidáti dary a iné benefity prijať a odkiaľ nie?

Kandidát na prezidenta môže prijať dary a iné bezodplatné plnenia na volebnú kampaň iba od:

a) fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky;
b) právnickej osoby, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky;
c) politickej strany, ktorá je registrovaná v Slovenskej republike.

Naopak, kandidát na prezidenta nesmie prijať dar ani iné bezodplatné plnenie na volebnú kampaň od:

a) štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, Slovenského pozemkového fondu, obce alebo vyššieho územného celku;
b) právnickej osoby, ktorej zriaďovateľ alebo zakladateľ je štát, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok;
c) právnickej osoby, v ktorej má majetkovú účasť štát, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok;
d) občianskeho združenia, nadácie, neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby, neinvestičného fondu, záujmového združenia právnických osôb, združení obcí a organizácií s medzinárodným prvkom;
e) verejnoprávnej inštitúcie a ani právnickej osoby zriadenej zákonom;
f) osoby, o ktorej nevie uviesť identifikačné údaje darcu alebo identifikačné údaje zmluvnej strany, ktorá poskytla iné bezodplatné plnenie.

Finančné prostriedky určené na volebnú kampaň musí kandidát viesť na osobitnom transparentnom bankovom účte.

Čo je volebná kaucia a existuje v prezidentských voľbách?

Pre prezidentské voľby volebná kaucia neexistuje.

Volebná kaucia bola ako nový inštitút zavedená zákonom o voľbách do NR SR z roku 2004 (č. 333/2004 Z.z.). Cieľom jej zavedenia bolo zabrániť „triešteniu politickej reprezentácie občanov“, ako aj odradiť od realizácie pasívneho volebného práva politické strany, ktoré nemali záujem kandidovať vo voľbách z dôvodu vážnych politických ambícií presadzovania záujmov časti spoločnosti, ale skôr z dôvodu verejnej prezentácie svojich súkromných záujmov; tiež z dôvodu, že s takouto prezentáciou sú spojené reálne náklady na výkon volieb z verejných zdrojov (tlač volebných lístkov a pod.

Politická strana alebo koalícia uhradí kauciu (vo výške 17 000 eur pre voľby do NR SR, 1 700 eur pre voľby do Európskeho parlamentu), najneskôr 90 dní predo dňom volieb. Ministerstvo vráti uhradenú kauciu do jedného mesiaca po vyhlásení výsledku volieb tej politickej strane alebo koalícii, ktorá získala aspoň dve percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Kaucie, ktoré sa nevracajú, sú príjmom štátneho rozpočtu.

Je možné voliť, ak budem v čase volieb mimo bydliska, ale na Slovensku?

Nie, na rozdiel od parlamentných volieb, to nie je možné.

Kde budú voľby (kam mám ísť voliť)?

Volebný akt sa odohráva vo volebnej miestnosti. To, do ktorej kto patrí, sa každý dozvie z oznámenia „Oznámenie o mieste a čase konania volieb“, ktoré by mu obecný úrad mal doručiť najneskôr 25 dní predo dňom volieb (teda najneskôr v utorok 27. februára 2024) do miesta jeho trvalého bydliska. V ňom je uvedený čas konania volieb, volebný okrsok a miesto (konkrétna volebná miestnosť), kde môže volič voliť, s uvedením presnej adresy tejto volebnej miestnosti.

Ak by náhodou občan toto oznámenie nedostal, je nutné sa informovať na príslušnom (vlastnom) obecnom úrade.

Ako zistím, že som zapísaná/ý vo voličskom zozname?

Volič si môže v úradných hodinách obecného úradu overiť, či je zapísaný v stálom zozname (vedie ho obec a z neho vyhotoví zoznam voličov, ktorý odovzdá najneskôr dve hodiny pred začatím hlasovania príslušnej okrskovej komisii). Môže požadovať doplnenie údajov, príp. vykonanie opráv. Obec je povinná žiadosti vyhovieť alebo do troch dní písomne oznámiť voličovi dôvody, pre ktoré žiadosti nemôže vyhovieť.

Čo mám robiť, ak obecný úrad nevykonal doplnenie, či zmenu mojich údajov?

Ak sama obec neodstráni chyby, či nedostatky v stálom zozname, môže sa dotknutý volič obrátiť na okresný súd príslušný podľa volebného okrsku s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo doplnení do stáleho zoznamu. Súd musí rozhodnúť do troch dní od podania návrhu, pričom proti takému rozhodnutiu už nie je možný opravný prostriedok.

Na základe rozhodnutia súdu vykoná zmenu v stálom zozname obec, v deň volieb vykoná zmenu v zozname voličov okrsková volebná komisia.

Čo je hlasovací preukaz (voličský preukaz)?

Voličovi, ktorý nebude môcť voliť vo volebnom okrsku, kde je zapísaný, vydá obec na jeho žiadosť hlasovací preukaz a zo zoznamu voličov ho vyčiarkne s poznámkou o vydaní hlasovacieho preukazu.

Obec vydá voličovi hlasovací preukaz len na ten deň konania volieb prezidenta Slovenskej republiky, ktorý volič uviedol vo svojej žiadosti. Volič môže požiadať obec svojho trvalého pobytu o vydanie hlasovacieho preukazu na prvé i druhé kolo volieb prezidenta Slovenskej republiky súčasne. Táto požiadavka musí byť zo žiadosti voliča zrejmá.

Volič môže požiadať o vydanie hlasovacieho preukazu:

a) osobne,
najneskôr posledný pracovný deň predo dňom konania volieb (najneskôr 22.3.; pre druhé kolo volieb najneskôr 5.4.2024) v úradných hodinách obce. Obec vydá hlasovací preukaz bezodkladne.

b) v listinnej podobe,
tak, aby žiadosť o vydanie hlasovacieho preukazu bola doručená obci najneskôr 15 pracovných dní predo dňom konania volieb (najneskôr 4.3.; pre druhé kolo volieb najneskôr 14.3.),

c) elektronicky,
tak, aby žiadosť o vydanie hlasovacieho preukazu bola doručená obci najneskôr 15 pracovných dní predo dňom konania volieb (najneskôr 4.3.; pre druhé kolo volieb najneskôr 14.3.). Obec na tieto účely zverejňuje na svojom webovom sídle elektronickú (e-mailovú) adresu na doručovanie žiadostí. Ak obec nemá webové sídlo, zverejní elektronickú adresu na doručovanie žiadosti na úradnej tabuli.

Žiadosť musí obsahovať tieto údaje o voličovi
• meno a priezvisko,
• rodné číslo,
• štátnu príslušnosť,
• adresu trvalého pobytu (obec, ulica, číslo domu),
• adresu, na ktorú obec doručí hlasovací preukaz.

d) prostredníctvom osoby splnomocnenej žiadateľom
možno požiadať o vydanie hlasovacieho preukazu najneskôr v posledný deň predo dňom konania volieb (najneskôr 22.3.; pre druhé kolo volieb najneskôr 5.4.).

Žiadosť musí obsahovať tieto údaje o voličovi
• meno a priezvisko,
• rodné číslo,
• štátnu príslušnosť,
• adresu trvalého pobytu (obec, ulica, číslo domu).

Obec zašle hlasovací preukaz voličovi na adresu, ktorú uviedol v žiadosti najneskôr tri pracovné dni od doručenia žiadosti doporučenou zásielkou „Do vlastných rúk“.

Ak volič v písomnej žiadosti alebo elektronickej žiadosti uvedie, že hlasovací preukaz prevezme iná osoba, musí v žiadosti uviesť jej meno, priezvisko a číslo občianskeho preukazu. Podpis voliča na žiadosti nemusí byť úradne osvedčený. Táto osoba preukazuje svoju totožnosť občianskym preukazom a prevzatie hlasovacieho preukazu potvrdzuje svojím podpisom.

Volič, ktorému bol vydaný hlasovací preukaz, môže voliť aj vo svojej "pôvodnej" volebnej miestnosti (príslušnej podľa miesta jeho trvalého pobytu), avšak len s hlasovacím preukazom.

Je možné voliť, ak budem v čase volieb v nemocnici alebo inak neschopná/ý prísť do volebnej miestnosti?

Je to možné.

Ak sa volič nemôže dostaviť do volebnej miestnosti a zdržiava sa v čase voľby v obci, kde má trvalý pobyt, alebo má hlasovací preukaz (viď vyššie), môže požiadať okrskovú volebnú komisiu (podľa oznámenia, ktoré prišlo každému voličovi domov, by mal každý volič poznať svoju komisiu, príp. ak má volič hlasovací preukaz, môže požiadať ktorúkoľvek volebnú komisiu), aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti – doma či v nemocnici (tam však iba v prípade, že má volič hlasovací preukaz, resp. ak sa nemocnica nachádza v obvode jeho trvalého bydliska). V takom prípade komisia vyšle k voličovi 2 svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou.

Za voliča, ktorý nemôže pre zdravotné postihnutie sám vložiť obálku do volebnej schránky, môže ju na jeho požiadanie a v jeho prítomnosti do nej vložiť iný volič, nie však člen okrskovej volebnej komisie.

Je možné voliť, ak budem v čase volieb vo väzbe?

Ak bude niekto počas volieb v celách policajného zaistenia, v miestach kde sa vykonáva väzba, prípadne disciplinárny trest väzenia (teda ešte nebol právoplatne odsúdený), volebné právo nestráca. Ak nebol v takomto zariadení vytvorený osobitný volebný okrsok, okrsková volebná komisia v spolupráci s vedúcim príslušného zariadenia zabezpečí možnosť voliť prostredníctvom prenosnej volebnej schránky, sprevádzanú aspoň dvoma členmi okrskovej volebnej komisie.

Na základe nálezu Ústavného súdu z 11. februára 2009 (uverejnené v Zbierke zákonov 1. apríla 2009 pod č.126/2009 Z.z.) voliť môže aj občan, ktorý si na základe právoplatného rozsudku odpykáva v miestach výkonu trestu uložený trest. Zmenila sa tak predchádzajúca úprava, podľa ktorej bol doteraz výkon trestu odňatia slobody považovaný za prekážku volebného práva.

Ako mám voliť, keď som nevidiaca/i?

V tomto prípade (rovnako je tomu, ak niekto nevie písať alebo z iných dôvodov čítať, príp. pre telesné postihnutie) je možné vziať so sebou za „plentu“ (volebná kabínka - priestor, kde sa vyplňuje hlasovací lístok) iného voliča (nie však člena okrskovej volebnej komisie), aby mu pomohol s úpravou hlasovacieho lístka, vložením do obálky, príp. vhodením do volebnej schránky.

Čo si potrebujem so sebou vziať do volebnej miestnosti?

V zásade je úplne postačujúce mať pri sebe občiansky preukaz (žiadny iný preukaz totožnosti, ako napr. cestovný pas, nie je prípustný). Pero, ktoré bude nutné pri označovaní hlasovacieho lístku, bude vo volebnej miestnosti priamo „za plentou“ (volebná kabínka - priestor, kde sa vyplňuje hlasovací lístok).

Čo robiť v prípade, že pri sebe nemám občiansky preukaz?

Ak niekto pri sebe vo volebnej miestnosti nemá občiansky preukaz, už dlhší čas (už podľa predchádzajúceho zákona o voľbách z roku 2004) neplatí možnosť, aby mu boli vydané hlasovacie lístky, ak ho spoznal aspoň jeden z členov volebnej komisie, alebo ak preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb, ktoré sú známe komisii (tieto možnosti poskytoval starý zákon o voľbách do NR SR č. 80/1990 Zb.).

Preto v prípade, že si volič svoj občiansky preukaz nepriniesol, jedinou možnosťou je vrátiť sa poň a prísť ešte raz.

Čo má volič robiť vo volebnej miestnosti?

Preukáže svoju totožnosť. Okrsková volebná komisia zakrúžkuje poradové číslo voliča v zozname voličov a vydá mu hlasovací lístok (1) a obálku.

Prevzatie hlasovacieho lístka a obálky potvrdí volič v zozname voličov vlastnoručným podpisom.

Ak sa volič dostavil s voličským preukazom, volebná komisia ho zapíše do zoznamu voličov a nechá si jeho voličský preukaz, ktorý pripojí k zoznamu voličov.

Voliča, ktorý sa dostavil s preukazom totožnosti, no nie je zapísaný v zozname voličov, dopíše volebná komisia do zoznamu voličov na základe jeho občianskeho preukazu.

Zoberie lístky a obálku a odoberie sa za „plentu“ (volebná kabínka - priestor na úpravu hlasovacieho lístka), ktorá je voľná.

„Za plentou“ vloží do obálky iba jeden hlasovací lístok. Na hlasovacom lístku, ktorý vkladá do obálky, môže zakrúžkovať štyroch konkrétnych kandidátov, ktorým dáva prednosť (tzv. prednostný hlas alebo krúžkovanie).

Po vyjdení spoza „plenty“ vhodí zalepenú obálku do volebnej schránky (urny).

Čo v prípade, ak sa pri vyberaní kandidáta pomýlim?

Na požiadanie voliča mu komisia vydá za nesprávne upravený hlasovací lístok iný. Zákon nijakým spôsobom neobmedzuje počet pomýlení a vydaní nových lístkov.

Čo ak hodina na ukončenie hlasovania uplynula práve, keď stojím v rade pred volebnou miestnosťou?

V takom prípade je ešte možné odvoliť – od momentu, keď uplynie záverečná hodina hlasovania (teda 22.00) však môžu hlasovať už len voliči, ktorí boli práve vtedy vo volebnej miestnosti alebo pred ňou.

Ako sa posudzuje platnosť hlasovacieho lístka?

Na hlasovacom lístku volič zakrúžkuje poradové číslo len jedného kandidáta.

Hlasovací lístok je neplatný, ak nie je upravený ustanoveným spôsobom. To znamená, ak volič dal na hlasovacom lístku hlas viac ako jednému kandidátovi (alebo ani jednému), takýto hlasovací lístok sa považuje za neplatný.

Ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov, sú všetky tieto hlasovacie lístky neplatné. Neplatné sú aj hlasovacie lístky, ktoré nie sú na predpísanom tlačive. Ak o platnosti hlasovacieho lístka alebo prednostného hlasu vzniknú pochybnosti, rozhoduje s konečnou platnosťou samotná okrsková volebná komisia.

Kto spočítava volebné hlasy?

Volebné hlasy spočítava okrsková volebná komisia. Tá následne výsledky zapíše do zápisnice, ktorú po podpísaní členmi komisie posiela obvodnej volebnej komisii a tá po vykonaní rovnakej procedúry nakoniec Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán.

Podľa akého kritéria je zvolený prezident Slovenskej republiky?

Napriek istej zmätočnosti, ktorú do interpretácie vniesol volebný zákon (180/2014 Z.z., jeho čl. 115 ods. 1), na víťazstvo v prvom kole volieb je potrebná väčšina platných hlasov oprávnených voličov (čl. 101 ods. 4 Ústavy SR).

Až v druhom kole postačuje väčšina zúčastnených voličov.

Je pre platnosť volieb potrebné, aby sa na nich zúčastnil určitý počet ľudí?

Nie, voľby budú platné a prezident bude (v druhom kole) zvolený bez ohľadu na počet ľudí, ktorí sa zúčastnia volieb.

Nevyhnutná nadpolovičná účasť (teda viac ako 50% ľudí zo všetkých oprávnených voličov) je však na Slovensku podmienkou platnosti referenda, voľby sú platné bez ohľadu na volebnú účasť.

Kedy budú vyhlásené výsledky volieb?

Tak ako aj pri viacerých predchádzajúcich voľbách, bude Štatistický úrad SR na svojej stránke zverejňovať priebežné výsledky hneď po skončení hlasovania, v noci z 23. na 24. marca 2024.

Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ŠKV) zverejní celkové výsledky volieb po podpísaní zápisnice o výsledku volieb členmi ŠKV a zapisovateľom. V zápisnici sa okrem iného uvedie počet hlasov odovzdaných pre každú kandidátnu listinu, mená a priezviská kandidátov zvolených za poslancov spolu s údajmi o výsledkoch prednostného hlasovania. ŠKV následne vydá kandidátom zvoleným za poslancov osvedčenie o zvolení.

Zverejnenie celkových výsledkov sa spravidla koná nasledujúci deň po dni volieb, v tomto prípade teda v nedeľu 24. marca 2024 pre prvé kolo volieb (a pre prípadné druhé kolo volieb v nedeľu 5. apríla 2024).

MINISTERSTVO VNÚTRA SR:

Všebecné informácie - Informácie pre voliča

Infolinka

Ministerstvo vnútra (MV) spravidla na posledný týždeň spúšťa vlastnú infolinku pre voličov - mala by byť k dispozícii:

Prvé kolo: od utorka (18. marec) do piatka (22. marec 2024) v čase 7:30-15:30
Deň volieb: v sobotu (23. marec 2024) v čase 7:00-22:00
Druhé kolo: od utorka (2. apríl) do piatka (5. apríl 2024) v čase 7:30-15:30
Deň volieb: v sobotu (6. apríl 2024) v čase 7:00-22:00

Infolinka je dostupná na týchto číslach: