SMER-ssd

SMER – sociálna demokracia (SMER–sd) bola zaregistrovaná v roku 1999 sa v prvých rokoch existencie (zaregistrovaná bola v roku 1999) profilovala ako strana tretej cesty, neskôr pozmenila orientáciu na ľavicu a sociálnu demokraciu a stala sa dominantným prvkom na ľavicovej časti slovenského politického spektra. Od roku 2023 si strana začala vo svojej verejnej prezentácii pridávať do názvu 'slovenská' (registrovaná je však stále bez tohto prívlastku). Predsedom strany je od jej vzniku Robert Fico.

V roku 2004 sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán - tri ľavicové strany s dlhodobo nízkymi volebnými preferenciami, Strana demokratickej ľavice (SDĽ), Sociálnodemokratická alternatíva (SDA) a Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) splynuli so Smerom.

SMER-sd vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej vlády Ivety Radičovej (7/2010 - 4/2012) v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 (so stranami SNS Jána Slotu a ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara) do roku 2020.

Vo voľbách v roku 2012 sa podarilo Smeru získať historicky najväčšiu podporu voličov (44,41 %, 83 mandátov), čo mu umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu prvýkrát od roku 1989.

Vo všetkých parlamentných voľbách od svojho vzniku sa SMER-sd dostal do NR SR. Okrem už spomenutého roku 2012 to v roku 2002 bolo so ziskom 13,46% (25 mandátov), v roku 2006 so ziskom 29,14% (50 mandátov) a v roku 2010 so ziskom 34,80% (62 mandátov).

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) bola strana podobne úspešná - v roku 2004 získala 16,9% a 3 mandáty (Monika Beňová, Miloš Koterec, Vladimír Maňka), v roku 2009 to bolo 32,02% a 5 mandátov (Monika Flašíková-Beňová, Vladimír Maňka, Katarína Neveďalová, Monika Smolková, Boris Zala), v roku 2014 to bolo 24,1% a 4 mandáty (Monika Flašíková-Beňová, Vladimír Maňka, Monika Smolková, Boris Zala) v roku 2019 získal SMER-sd 15,72% a 3 mandáty (Monika Beňová, Miroslav Číž, Robert Hajšel)  - vždy vo frakcii S&D (Progressive Alliance of Socialists and Democrats).

V parlamentných voľbách 2016 získal SMER-sd 28,28% a vytvoril vládnu koalíciu so stranami SNS (Andrej Danko), Most-Híd (Béla Bugár) a Sieť (Radoslav Procházka), pričom vládu tretíkrát zostavoval predseda SMER-u Robert Fico. Po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej (21.2.2018) a následných masových prostestoch, odstúpil Robert Fico v marci z postu premiéra a nahradil ho spolustraník Peter Pellegrini.

V parlamentných voľbách 2020 získala strana 18,29% a s 38 poslaneckými kreslami sa v NR SR stala druhou najsilnejšou stranou. Následne sa strany oddelila skupina poslancov Strana zaznamenala pokles aj v posledných voľbách na komunálnej úrovni v roku 2022. Napriek tomu má momentálne, v rôznych koalíciách, druhý najvyšší počet mandátov starostov (511, z toho samostatne 193) a poslancov zastupiteľstiev (2 373, z toho samostatne 1 748) zo všetkých strán.

V predčasných parlamentných voľbách 2023 strana získala najviac hlasov - 22,94% (42 mandátov) - a so stranami HLAS-sd a SNS sa jej podarilo zostaviť vládu, vedenú historicky štvrtýkrát Robertom Ficom. 

Vládna koalícia pod jeho vedením v pomerne rýchlom tempe presadila výrazne zmeny trestných kódexov (ústavnosť ich veľkej časti skúma Ústavný súd), kultúrnych inštitúcií a pripravuje zmeny fungovania verejnoprávnych médií a organizácií občianskej spoločnosti. Prijaté a pripravované zmeny vyvolali viaceré politické aj občianske verejné protesty.

V polovici mája (15.5.) čelil premiér Fico pokusu o atentát, z ktorého sa stále zotavuje.  

Kandidátku pre voľby do EP vedie súčasná poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Beňová.