Prehľad kanditátov na prezidenta SR

Krisztián Forró / Magyar Szövetség - Maďarská aliancia

Krisztián Forró je ženatý a má tri deti.

Absolvoval Modern Uzleti Tudomanyok Föiskolája (Vysokú školu moderných obchodných vied) v maďarskej Tatabányi.

V roku 2004 vstúpil do strany SMK-MKP, od roku 2011 bol okresným predsedom SMK-MKP v okrese Galanta a v rokoch 2020-21 bol posledným predsedom SMK-MKP. Po zániku SMK-MKP a zlúčení troch maďarských strán pod hlavičkou Aliancie je Forró od októbra 2021 predsedom strany SZÖVETSÉG – ALIANCIA, ktorá nesie od januára 2024 názov Magyar Szövetség – Maďarská aliancia.

V parlamentných voľbách kandidoval 4x (2010, 2012, 2016 a 2023), ani raz nebol zvolený. V predčasných parlemntných voľbách 2023 získala strana Szövetség – Aliancia 4,38%. Bol trikrát zvolený za poslanca Trnavského samosprávneho kraja - vo voľbách 2013, 2017 a 2022.

Kandidatúru ohlásil v decembri 2023.

Peter Pellegrini / HLAS-sd

Peter Pellegrini je slobodný a bezdetný.

Absolvoval Ekonomickú fakultu UMB v Banskej Bystrici a Ekonomickú fakultu Technickej univerzity v Košiciach.

Pôsobil v druhej vláde Roberta Fica (2012-16) ako minister financií (2012-2014) a minister školstva (2014), následne ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky (do 2016). V tretej vláde Roberta Fica (2016-18) pôsobil ako podpredseda vlády pre investície a informatizáciu (3/2016 - 3/2018). Po odstúpení Roberta Fica v dôsledku verejných protestov po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa stal predsedom vlády SR (3/2018 - 3/2020). Po parlamentných voľbách 2020 pôsobil ako podpredseda parlamentu (3-10/2020).

Bol členom strany SMER - sociálna demokracia, vrátane postu podpredsedu strany, za poslanca bol prvýkrát zvolený v roku 2006. Po voľbách v roku 2020 aj so skupinou poslancov stranu opustil a založil stranu Hlas - sociálna demokracia (zaregistrovaná v októbri 2020), ktorej sa stal predsedom. Strana pod jeho vedením v predčasných parlamentných voľbách 2023 získala 27 mandátov (14,7%) a utvorila koalíciu so stranami SMER-ssd a SNS (79 mandátov), pričom Peter Pellegrini sa stal druhýkrát predsedom parlamentu. 

V januári 2024 oznámil kandidatúru na prezidenta.

Andrej Danko / SNS

Andrej Danko (1974, Revúca) je rozvedený, má dve deti.

Absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte UK v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1998.

Na jeseň 2010 bol zvolený za podpredsedu Slovenskej národnej strany (SNS) a od roku 2012 je jej predsedom.

Po parlamentných voľbách 2016, v ktorých SNS získala 8,64% (15 mandátov) a stala sa súčasťou vládnej koalície (so stranami SMER-SD, Most-Híd a Sieť) sa Andrej Danko stal predsedom NR SR (3/2016 - 3/2020).

V parlamentných voľbách 2020 získala SNS 3,16% a do NR SR sa nedostala.

V predčasných parlamentných voľbách 2023 uspela so ziskom 5,62% (10 mandátov) a vytvorila koalíciu so stranami SMER-SD a HLAS-SD. Andrej Danko sa stal podpredsedom parlamentu.

Jeho politická práca sa dlhodobo zameriava na témy ako národná suverenita, ochrana kresťanských hodnôt a sociálna politika. Dlhodobejšie je známy postojmi o silnom štáte a otvorene pro-ruskými postojmi.

V januári 2024 ohlásil prezidentskú kandidatúru, no na začiatku posledného volebného týždňa (18. marca) sa kandidatúry vzdal v prospech Štefana Harabina. Pred druhým kolom spoločne s Robertom Ficom ako koaliční partneri podporili Petra Pellegriniho, ktorý bol zvolený za prezidenta SR.

Róbert Švec / Slovenské Hnutie Obrody

Róbert Švec je slobodný a bezdetný.

Absolvoval Trnavskú univerzitu (odbor politológia).

Predseda občianskeho združenia Slovenské Hnutie Obrody a zároveň od roku 2019 predseda politickej strany Slovenské Hnutie Obrody (SHO).

V roku 2019 kandidoval v prezidentských voľbách ako nezávislý kandidát na prezidenta SR (získal 0,3%).  Po prezidentských voľbách založil Róbert Švec politickú stranu SHO, ktorej sa stal predsedom. V parlamentných voľbách 2020 aj 2023 kandidoval ako líder kandidátky. Strana získala v roku 2020 0,06 % a v roku 2023 0,04% platných hlasov.

Róbert Švec sa považuje za národno-konzervatívneho politika. Pre svoje antisemitské a antirómske citáty a sympatiám k prezidentovi vojnového Slovenského štátu Jozefovi Tisovi je viacerými  považovaný za neofašistu.

Kandidatúru na prezidenta SR ohlásil v januári 2024. Hoci bola jeho žiadosť o registráciu najprv odmietnutá na Kanceláriou NR SR pre nesplnenie zákonných náležitostí (pravosť 15 tisíc podpisov), Najvyšší správny súd mu vo februári umožnil kandidovať.

V predvolebnej diskusii (na RTVS) v posledný deň kampane (20. marca) sa Róbert Švec kandidatúry vzdal - v prospech Štefana Harabina.

Patrik Dubovský / Za ľudí

Patrik Dubovský je rozvedený, má jedno dieťa.

V rokoch 1984-88 študoval archívnictvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Okrem toho absolvoval aj študijný pobyt na University College London so zameraním na slovanské a východoeurópske štúdiá.

Pôsobil ako archivár a referent na ministerstve kultúry (1990-92), následne ako archivár a asistent na Katedre dejín na Trnavskej univerzite (1993-96), v roku 1997 na Ministerstve zahraničných vecí  a v rokoch 2000-03 na úrade vlády v sekcii pre ľudské práva a menšiny.

Od roku 2004 až dodnes pôsobí v Ústave pamäti národa, kde sa venuje prenasledovaniu cirkví a občianskej rezistencii za komunistického režimu v Česko-Slovensku.

V rokoch 1997-98 bol tajomníkom bratislavskej krajskej rady Demokratickej strany. V rokoch 2017 a 2022 neúspešne kandidoval vo voľbách do bratislavského a trnavského samosprávneho kraja a v parlamentných voľbách neúspešne kandidoval v roku 2002 za DS, DÚ a v roku 2020 za stranu Za ľudí.

Kandidatúru ohlásil v januári 2024 s podporou strán Za ľudí a Slovensko.

 

Štefan Harabin

Harabin je druhýkrát ženatý a má štyri deti.

Do funkcie sudcu z povolania bol zvolený 1. januára 1983. Do roku 1989 bol členom a funkcionárom Komunistickej strany Česko-Slovenska na Okresnom súde v Poprade. Po Nežnej revolúcii 1989 pôsobil od roku 1990 na Krajskom súde v Košiciach.

V roku 1991 ho zvolili za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR). V rokoch 1998-2003 a v rokoch 2009-2014 bol predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 

Medzitým, v rokoch 2006-09 bol ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky v prvej vláde Roberta Fica (vládu tvorili SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS), ako nominant ĽS-HZDS predsedu Vladimíra Mečiara. Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špecializovaný trestný súd a Úrad špeciálnej prokuratúry.

S pôsobením Štefana Harabina je spojených viacero káuz, kontroverzií a sporov - kauza odsúdenia františkánskho kňaza Bystríka Janíka (1986), kauza údajného telefonátu s albánskym mafiánom Bakim Sadikim (2008), kauza odmien na pre predsedu NS SR (2009-10), či zadržanie NAKA pre schvaľovanie ruskej agresie na Ukrajine (2022),

V prezidentských voľbách 2019 kandidoval na post prezidenta (v prvom kole skončil tretí so ziskom 14,34% hlasov). Následne ako líder strany VLASŤ kandidoval v parlamentných voľbách 2020 (strana vo voľbách získala 2,93%). 

Súčasnú kandidatúru na prezidenta SR oznámil v januári 2024.

Ivan Korčok

Ivan Korčok je ženatý a má dve deti.

Študoval na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave a neskôr aj postgraduálne štúdium na Inštitúte medzinárodných vzťahov UK v Bratislave.

Od roku 1992 pôsobil na Ministerstve medzinárodných vzťahov SR (predchodca súčasného Ministerstva zahraničných vzťahov a európskych záležitostí). V rokoch 1996-97 bol jeho hovorcom a z postu odišiel s ministrom Pavlom Hamžíkom po zmarenom referende 1997.

V rokoch 1999-2001 bol zástupcom slovenskej misie pri NATO. 

V rokoch 2002-05 bol štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vzťahov (ministrom bol Eduard Kukan) a v roku 2003 vedúcim delegácie pre prístupové rokovania do NATO.

V rokoch 2005-09 pôsobil ako veľvyslanec v Nemecku a následne (2009 – 2015) ako stály predstaviteľ Slovenska pri EÚ.

V období 2015-17 pôsobil ako splnomocnenec vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ (2015-17) a zároveň (do roku 2018) bol opäť štátnym tajomníkom na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí (ministrom bol Miroslav Lajčák).

V rokoch 2018-20 pôsobil ako veľvyslanec v Spojených štátoch.

Vo vláde Igora Matoviča pôsobil od roku 2020 ako minister zahraničných vecí (nominovaný stranou Sloboda a Solidarita). V auguste 2023 oznámil kandidatúru na prezidenta.

Marian Kotleba / Kotlebovci - ĽSNS

Marian Kotleba (1977, Banská Bystrica).

Študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici (odbor učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov), v roku 2013 ukončil štúdium ekonómie na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela.

V minulosti pôsobil ako vodca neonacistického politického hnutia Slovenská pospolitosť (2003-07), ktoré bolo v roku 2006 Najvyšším súdom (NS SR) rozpustené pre jeho extrémistické politické tendencie.

V roku 2006 kandidoval v parlamentných voľbách spolu s ďalšími neskoršími členmi ĽSNS (Ľudová strana Naše Slovensko) na kandidátke Slovenskej ľudovej strany. Strana získala 0,16 % hlasov. V parlamentných voľbách 2012 jeho strana ĽSNS získala 1,58 % hlasov.

Vo voľbách do VÚC 2013 bol v druhom kole zvolený za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja so ziskom 55,53 % platných hlasov (porazil dovtedajšieho župana Vladimíra Maňku zo SMER-SD). Jeho funkčné obdobie bolo sprevádzané viacerými výraznými kontroverziami. V regionálnych voľbách 2017 post predsedu kraja neobhájil.

V nasledujúcich voľbách dvoch parlamentných voľbách 2016 a 2020 sa strana Kotleba-ĽSNS do NR SR dostala so ziskom 8,04% (14 mandátov) a 7,97% (11 mandátov).

V roku 2019 Marian Kotleba kandidoval za prezidenta SR a so ziskom 10,39% skončil štvrtý.

V októbri 2020 bol Špecializovaným trestným súdom odsúdený za trestný čin založenia, podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov a štyroch mesiacov. V odvolacom konaní mu NS SR v apríli 2022 zrušil pôvodné rozhodnutie a uložil podmienečný šesťmesačný trest odňatia slobody s jedenapolročnou skúšobnou dobou, v dôsledku čoho prišiel Marian Kotleba o poslanecký mandát.

Pred parlamentnými voľbami 2023 zo strany Kotlebovci-ĽSNS odišla skupina členov (vedená Milanom Uhríkom), ktorá založila stranu Republika. Strana Kotlebovci-ĽSNS získala 0,84% a do NR SR sa nedostala.

Marian Kotleba kandidoval aj v prezidentských voľbách 2024 - skončil ôsmy so ziskom 0,56%.

Ján Kubiš

Ján Kubiš je ženatý, má jedno dieťa.

Vysokoškolské štúdium v rokoch 1971-76 absolvoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO). Počas štúdií v Moskve sa stal členom KSČ, členstvo ukončil po Nežnej revolúcii v roku 1989.

V 90. rokoch pôsobil ako veľvyslanec a stály predstaviteľ SR pri OSN a iných medzinárodných organizáciách. V rokoch 1999 –2005 bol generálnym tajomníkom OBSE, pôsobil tiež v Bruseli ako osobitný predstaviteľ EÚ pre strednú Áziu.

Na domácej scéne stál v roku 1998 pri založení Strany občianskeho porozumenia (SOP), predsedom ktorej bol Rudolf Schuster, prvý slovenský prezident zvolený v priamej voľbe (1999). V rokoch 2006-2009 bol v prvej vláde Roberta Fica (koalícia SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS) ministrom zahraničných vecí.

Z vlády odišiel na pozíciu výkonného tajomníka Hospodárskej komisie OSN pre Európu a v štruktúrach OSN následne pôsobil až do roku 2021.

Kandidatúru na prezidenta SR ohlásil ako prvý, 19. augusta 2023.

Milan Náhlik

Milan Náhlik študoval na Fakulte sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Náhlik sa predstavuje ako vlastenec a občiansky aktivista. Je hlasným kritikom Európskej únie, z ktorej podľa jeho vlastných vyjadrení chce vystúpiť.

Politickú kariéru začal v roku 2018, keď neúspešne kandidoval v komunálnych voľbách na post poslanca v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves. V parlamentných voľbách 2020 neúspešne kandidoval za stranu Hlas ľudu.

Kandidatúru na prezidenta SR ohlásil v januári 2024.