KDH

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) je stredopravá kresťanskodemokratická politická strana, ktorá vo svojich stanovách sa deklaruje za hnutie konzervatívne a demokratické, usilujúce sa o uplatnenie kresťanských a konzervatívnych hodnôt v politickom živote spoločnosti, štátu a medzinárodného spoločenstva. V zahraničnopolitických otázkach sa KDH už od 90. rokov 20. storočia profiluje ako pro-európska a euroatlantická strana, podporujúca zapojenie Slovenska v EÚ a NATO, a naopak kritizujúca nedemokratické režimy vrátane Ruska a Číny.

Kresťanskodemokratické hnutie vzniklo a bolo zaregistrované vo februári 1990, čím sa stalo jedným z najstarších subjektov na politickej scéne Slovenska po roku 1989. Vznik podnietila výzva z dňa 30. novembra 1989 na zakladanie kresťanskodemokratických klubov (KDK) na Slovensku. Pri zakladaní a profilácii KDH zohrali významnú úlohu najmä ľudia z katolíckeho disentu, ale aj ľudia blízki Verejnosti proti násiliu (VPN).

V prvých slobodných voľbách v roku 1990 získalo hnutie 19,21%, ale výsledok bol sklamaním, nakoľko KDH dlho viedlo v prieskumoch verejnej mienky. Následne sa KDH stalo súčasťou koalícií na federálnej aj národnej úrovni (tam spolu s VPN a DS). Po rozdelení VPN  sa stal líder KDH Ján Čarnogurský v apríli 1991 predsedom slovenskej vlády. Na jeseň 1992 hlasovalo KDH v SNR v júli proti prijatiu Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky a v septembri 1992 proti prijatiu Ústavy SR. Strana tak hlasovala z presvedčenia, že urýchlený nepripravený rozpad ČSFR poškodí Slovensko a taktiež z obáv, že by rozpad ČSFR by mohol vyvolať podobný násilný konflikt ako na Balkáne.

V prvých parlamentných voľbách v rámci samostatného Slovenska v roku 1994  kandidovali na kandidátke KDH aj bývalí členovia VPN a ODÚ. KDH získalo 10,08% (získalo 17 mandátov) a stalo sa súčasťou opozície. V rokoch 1994 – 1998 pôsobila KDH ako najsilnejšia opozičná strana, v roku 1996 vznikla Modrá koalícia (KDH-DÚ-DS), v roku 1997 pretvorená na tzv. dúhovú koalíciu (pričlenenie SDSS a Strany zelených Slovenska), hovorcom a neskôr predsedom následne vzniknutej Slovenskej demokratickej koalície (SDK) sa stal Mikuláš Dzurinda.

Po v septembri 1998 sa KDH (ako súčasť SDK) stalo súčasťou vládnej koalície (spolu s SDĽ Jozefa Migaša, SMK Bélu Bugára a SOP Rudolfa Schustera), jeho podpredseda (a predseda SDK) Mikuláš Dzurinda sa stal predsedom vlády a predseda KDH J. Čarnogurský sa stal ministrom spravodlivosti. Po spore vo vnútri SDK sa časť poslancov KDH na čele s Mikulášom Dzurindom oddelila a v roku 2000 založili vlastnú stranu SDKÚ. KDH si v roku 2000 zvolila po desiatich rokoch nového predsedu Pavla Hrušovského, nakoľko Ján Čarnogurský nekandidoval.

V parlamentných voľbách 2002 získalo KDH 8,25% (15 mandátov) a stalo sa súčasťou druhej vlády Mikuláša Dzurinda (SDKÚ) s SMK (Béla Bugár) a ANO (Pavol Rusko). Volebný výsledok v roku 2006 v podobe 8,31 % (14 mandátov) v roku 2006 priniesol interný rozkol ohľadom možného vstupu do vlády so SMER-sd, následkom bol odchod 4 členov predsedníctva, ktorí založili stranu Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS). V septembri 2009 bolo zvolené nové vedenie na čele s predsedom Jánom Figeľom, ktorý po deviatich rokoch vystriedal Pavla Hrušovského.

V parlamentných voľbách 2010 získalo KDH 8,52% (15 mandátov) a stala sa súčasťou vlády Ivety Radičovej s jej stranou SDKÚ-DS (predsedom strany bol Mikuláš Dzurinda), SaS (Richard Sulík)a Most-Híd (Béla Bugár). Po rozpade vlády Ivety Radičovej sa v marci 2012 konali predčasné parlamentné voľby, kde KDH mierne posilnilo, získalo 8,82% hlasov (16 mandátov) a stalo sa druhou najsilnejšou stranou - no strana SMER-sd získala 83 kresiel a vládla sama. KDH preto v období 2012-2016 pôsobilo v parlamente v opozícii.

V komunálnych voľbách 2018 KDH získalo samostatne 157 starostov a primátorov a 2350 poslancov, a 65 starostov a 494 v rôznych koalíciách, čím sa stalo druhou najúspešnejšou politickou stranou.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) v roku 2019 získalo KDH 9,69% a tým aj dve kreslá v EP (Ivan Štefanec a Miriam Lexmann, teda podobne ako v rokoch 2014, 2009 a 2004 - vo všetkých troch voľbách boli zvolení Miroslav Mikolášik a Anna Záborská, v roku 2004 aj Ján Hudacký).

Od augusta 2020 je predsedom strany Milan Majerský, ktorý je od roku 2017 predsedom Prešovského samosprávneho kraja (predtým pôsobil ako starosta Levoče).

V komunálnych voľbách 2022 získalo KDH samostatne 184 starostov a primátorov, ako aj 63 starostov a 265 poslancov v rôznych koalíciách.

Zatiaľ čo v parlamentných voľbách 2016 a 2020 sa KDH nedostalo do parlamentu (ostalo tesne pod zákonnou hranicou 5 % - v roku 2016 so ziskom 4,94% a v roku 2020 so ziskom 4,65% hlasov), v prečasných parlamentných voľbách 2023 KDH získalo parlamentné zastúpenie so ziskom 6,82% (12 mandátov).

Vo voľbách do EP je na čele kandidátky KDH Miriam Lexmann, súčasná poslankyňa Európskeho parlamentu.